Podpora dojčenia: vývoj a súčasný stav na Slovensku

dojčenie

Napriek veľkým zmenám súčasného sveta patrí narodenie dieťaťa vo vyspelých krajinách medzi hodnoty najvyššie. Z dostupných údajov a výskumov vyplýva, že na Slovensku, podobne ako vo všetkých vyspelých moderných spoločnostiach, sa úmerne s klesajúcim počtom detí ich hodnota zvyšuje, a to tak pre rodičov ako aj pre štát.

Neobyčajne dlhé obdobie môjho pôsobenia v zdravotníctve (60. rokov!) mi dovolilo bezprostredne spoznať vývoj zdravotníckej starostlivosti o matku a dieťa vrátanie dojčenia. Vstúpila som do pediatrie rozhodnutím komisie ako mladá lekárka hneď po promócii, lebo pri vysokej pôrodnosti a chorobnosti detí  bol na Slovensku veľký nedostatok pediatrov. Mala som šťastie, že si ma v konkurze vybrala profesorka Jakubcová na I. detskú kliniku, ktorú zakladala najmä ako výukovú bázu detskej kardiológie, ktorá dovtedy na Slovensku chýbala. Boli to moje najšťastnejšie profesionálne roky. Situácia si však  vyžiadala aj vznik novorodeneckého oddelenia a profesorka ma poverila jeho vedením. Už vtedy som spoznala, že novorodenci sú len zriedkavo dojčení, spravidla od prvého dňa dostávali umelú výživu Feminar. Po ďalšom pôsobení  v starostlivosti o novorodencov v pôrodníckej nemocnici som spoznala príčiny.

Pôrodnosť a úmrtnosť do roku 1945

V tom čase pretrvávala vysoká pôrodnosť s vysokým počtom predčasných pôrodov, komplikácií pôrodu a infekcií, ktoré vyžadovali veľa času a síl. Na pomoc rodičkám pri rozvoji laktácie neostával čas. Do roku 1945 neexistovala na našom území organizovaná sieť zariadení preventívnej zdravotníckej starostlivosti o ženy.  Úmrtnosť rodičiek a novorodencov patrila v tom čase medzi najvyššie v Európe. K zmene so začiatkom priaznivého vývoja došlo až po roku 1948.

Gynekologicko-pôrodnícke a detské oddelenia po roku 1948

V rokoch 1948 – 1952 sa primerane potrebám prednostne budovali gynekologicko – pôrodnícke a detské oddelenia nemocníc tak, aby zabezpečovali úspešný rozvoj starostlivosti o zdravie matiek a detí. Systém starostlivosti o tehotné v našej krajine patrí dnes medzi dobre prepracované systémy, čo sa potvrdilo aj výrazným znížením dojčenskej úmrtnosti, a zároveň jeho zaradením pri celosvetovom porovnaní. Celoštátny systém sa zameral najmä na starostlivosť o rizikovú tehotnosť a prevenciu úmrtia alebo poškodenia novorodenca, čo sa do veľkej miery podarilo zabezpečiť. Menej sa zohľadňovala potreba pomoci rodičkám pri osvojení si dojčenia a kvalifikovanej materskej starostlivosti. Rozvoj tvorby mlieka výrazne sťažovali obavy z ohrozenia novorodeného dieťaťa infekciou od matky.

Bábätko dojčené s láskou

Vplyv dlhodobej separácie na laktáciu a úmrtnosť novorodencov

Na základe nariadení hygienikov boli novorodenci po pôrode oddelení od matiek v starostlivosti detských sestier na novorodeneckých úsekoch, pri matkách len v čase dojčenia. Ukázalo sa, že uvedený spôsob zdravotníckej starostlivosti o rodičku a jej dieťa, ktorý prevládal v mnohých vyspelých štátoch Európy mal závažné negatívne dôsledky. V dôsledku oddelenia novorodenca od matky a sťaženia dojčenia dochádzalo k zníženiu laktácie a zvýšeniu porúch výživy aj úmrtnosti novorodencov do takej miery, že sa problematika podpory dojčenia dostala medzi najzávažnejšie úlohy SZO a UNICEF. Na základe vedeckých poznatkov o rozvoji laktácie vypracovali najlepší odborníci SZO 10 zmysluplne formulovaných krokov, postupov starostlivosti o rodičku a novorodenca, zameraných na podporu dojčenia.

Program na ochranu a podporu dojčenia

ProgramOchrana a podpora dojčenia v Európe„ (BFHI)  koordinoval v rámci EÚ profesor Cattaneo, ktorý v r. 2004 predostrel dosiahnuté výsledky. Podľa počtu nemocníc BFH a podielu pôrodov v nich existovali tri skupiny štátov. Najlepšie výsledky dosiahli Švédsko, Nórsko, Slovinsko (100 – 85 %), strednú úroveň dosiahlo Švajciarsko, Česká a Slovenská republika, Dánsko, Holandsko, Veľká Británia (15 – 18 %). Ostatné krajiny EÚ majú nižšiu úroveň frekvencie a dĺžky dojčenia. Projekt BFHI sa na Slovensku rozvíjal od r. 1993 ako jedna z hlavných úloh novovzniknutého slovenského výboru UNICEF, a s pomocou európskeho ústredia UNICEF dosiahol významné výsledky, o ktorých svedčí aj významné zvýšenie počtu dojčených detí so vzostupom z 20% roku 1998 na vyše 50% v posledných rokoch.

Materské mlieko

V súčasnosti stovky štúdií objasňujú obdivuhodne a účelne naprogramovaný priebeh popôrodnej adaptácie rodičky a novorodenca, v ktorom má kľúčovú úlohu dojčenie – materské mlieko. Novorodeniatko  dostáva v prvom mlieku (mledzive) látky, ktoré potrebuje najmä na vyzrievanie mozgu, ale aj oveľa viac. Dojčenie je dej aktívnej spolupráce matky a dieťaťa, vo svojom náručí poskytuje matka dieťaťu nielen výživu, ale aj pocit tepla a istoty. Budujú sa tak u oboch základy bezpečnej vzťahovej väzby s dosahom na celý život, preto ho treba dôsledne podporovať.

 

MUDr. Viera Haľamová

Zdieľajte
Malicek OZ daneMalicek OZ dane

Prihlásenie

Ukladám zmeny Odosielam
Uložené Hotovo
Došlo k chybe Došlo k chybe