Čo sa stane po narodení predčasne narodeného dieťaťa

Potom, čo sa dieťa narodí predčasne, lekársky tím okamžite vyhodnotí jeho zdravie. V prvej rade musí novorodenca stabilizovať.

V prípade potreby dôjde k resuscitácii, vrátane vyčištenia dýchacích ciest bábätka, správnemu umiesteniu hlavičky, poskytnutí tepla, osušenia telíčka. Následne sa vyhodnotí dýchanie, srdečná frekvencia, farba kože.

Bábätko sa ihneď umiestni do inkubátora a je prevezené na jednotku intenzívnej starostlivosti, dostane čapičku, ponožky, plienky, pľúcny ventilátor, ktorý pomáha dýchať, zavedú mu sondičky, ktoré vedú do žalúdka malého telíčka a pomáhajú s výživou, odsávaním tekutiny z pľúc a dodávaním liekov.

Nedonosené deti majú síce vyvinuté pľúca, ale nemajú v nich tzv. surfaktant,  aktívnu látku, ktorá udržiava roztiahnuté pľúcne mechúriky a zabraňuje ich kolapsu. Túto látku telo začína produkovať v druhej polovici tehotenstva od 24. do 28. týždňa. Každý nádych bez tejto látky je pre bábätká veľmi namáhavý, ich dych veľmi zrýchlený, môže sa vám zdať, že sípajú alebo nariekajú. Preto sa niektorým deťom surfaktant umelo dodává.

Nedonosené deti nemajú tráviacu sústavu pripravenú na mlieko. Proto je nutné vyživovať ich infúziou, čo platí hlavne pre deti narodené pred 32. týždňom. Je im podávané malé množstvo materského mlieka, vďaka čomu sa urýchli vývoj tráviacej sústavy. Dávky materského mlieka sa po pár dňoch zvyšujú.

Keďže takéto malé bábätká majú problém s dýchaním aj prehĺtaním, sonda zavedená do žalúdka im uľahčuje kŕmenie. Po nejakej dobe, kedy je dieťa vyzrelejšie, sa prechádza na kŕmenie injekčnou striekačkou, pretože prúd mlieka z pŕs by mohol dieťa pridusiť.

Tlkot srdca, dýchanie

Nedonosené deti môžu mať problémy s dýchaním. Zvyčajne dýchajú medzi 40 a 60 nádychmi za minútu. Rýchlosť dýchania väčšia než 60 nádychov za minútu sa nazýva tachypnoe, tzv. novorodenecké vlhké pľúca – je najčastejšou príčinou dychových problémov, spôsobená predĺženou očistou pľúc od pľúcnej tekutiny, teda neskorším vstrebávaním pľúcnej tekutiny v popôrodnom období.

U tachypnoe je typické zrýchlené dýchanie s frekvenciou do 100 nádychov/min., niekedy mierna cyanóza či modré sfarbenie slizníc a kože.

Tento stav vyžaduje respiračnú podporu, rovnako tak ako syndróm RDS,  skrátené z anglického Respiratory Distress Syndrome, čo znamená syndróm dychovej tiesne. Spôsobuje ho nezralosť pľúc pri predčasných pôrodoch. Prejavuje sa ihneď po narodení nezrelého novorodenca ako rýchlo sa stupňujúca dychová nedostatočnosť. Samotná závažnosť tohto syndrómu je nepriamo úmerná veku novorodenca. Z toho vyplýva, že čím sa dieťa narodí skôr, tým má RDS horší priebeh.

Co se stane po narození předčasně narozeného dítěte 2

Pľúca

U detí liečených kyslíkom a ventiláciou sa môže objaviť bronchopulmonálna dysplázia alebo chronické ochorenie pľúc. Ventilácia totiž môže spôsobiť zranenie vzduchových vakov alveol.

Niekedy sa stane, že vaky prasknú, vzduch prechádza cez pľúcne tkanivo do pleurálneho priestoru (priestor medzi pľúcami a hrudnou stenou), kde vzduch byť nemá. To vedie k pľúcnemu kolapsu, pneumotoraxu.

Zrak a sluch

Medzi ďalšie možné zdravotné problémy, ktoré môžu ovplyvniť predčasne narodené deti, patria problémy so zrakom a sluchom. Je to preto, že posledná fáza vývoja diaťaťa sa týka sluchu a zraku. To znamená, že čím skôr sa dieťa narodí, tým je pravdepodobnejšie, že sa uňho objavia očné problémy.

Odborníci tvrdia, že predčasný pôrod je zodpovedný za 35 percent prípadov poškodenia zraku a 25 percent prípadov kognitívneho alebo sluchového postihnutia.

Mnoho problémov s očami pramení z abnormálneho vývoja krvných ciev, čo môže viesť k poškodeniu zraku. Aj keď oči môžu vyzerať normálne, môžete si všimnúť, že vaše dieťa nereaguje na predmety alebo zmeny svetla.

Co se stane po narození předčasně narozeného dítěte 3

Retinopatia nedonosených detí

Väčšinou postihuje nedonosené deti s pôrodnou hmotnosťou menšou než 1500 g, narodených pred 32. týždňom tehotenstva. Po pôrode krvné cievy zastavia normálny rast v zadnej časti oka, kde začínajú rásť už okolo 16. týždňa tehotenstva a zvyčajne pokryjú celú sietnicu počas 40 týždňov tehotenstva (doba fyziologického tehotenstva). Ak však prestanú cievy rásť, vedie to k zhoršenému dodávaniu oxidu a živín do vyvíjajúceho sa tkaniva. Ako sa oko zotavuje (zvyčajne po 31. týždni gestácie), nové krvné cievy môžu rásť abnormálnym spôsobom, čo môže spôsobiť problémy.

Tieto deti sú umiestnené v inkubátore, kde je udržiavaná stála teplota aj vlhkosť vzduchu a je im podávaný kyslík (oxygenoterapi). Podávanie kyslíka je dnes kontrolované, pretože vyššia koncentrácia kyslíka či nestabilita množstva vdýchovaného kyslíka významne narúša normálny vývoj ciev sietnice. Aj dnes ale môže dochádzať k závažným sietnicovým zmenám až k odchlípnutiu sietnice. Najrizikovejšie skupiny tvria deti narodené okolo 26. až 27. týždňa tehotenstva s pôrodnou hmotnosťou pod 900 gramov.

Nedonosené deti sú dnes preto na všetkých novorodeneckých oddeleniach starostlivo sledované, aby boli všetky štádiá retinopatie rozpoznané a liečené včas. Ochorenie postihuje obidve oči, priebeh a postihnutie očí je ale často rôzne. Oneskorená diagnóza a zanedbanie liečby môže spôsobiť závažné zrakové problémy a často aj slepotu. V liečbe sa využíva konzervatívna liečba (podávanie kortikoidov, vitamínu E), chirurgická liečba sietnice (kryokoagulácia, laserová fotokoagulácia apod.), prípadne sa terapie kombinujú. Cieľom liečby je zastaviť tvorbu novotvorených ciev v sietnici a zabrániť odchlipovaniu sietnice. Nedonosené deti sú potom dlhodobo sledované a kontrolované očným lekárom, často zostávajú v starostlivosti oftalmológa aj preto, že cih postihujú dioptrické očné vady, hlavne krátkozrakosť, tupozrakosť a škúlenie.

Cukor v tele

Po narodení hladina cukru v krvi klesá a ak zostáva nízka, môže dôsť k poškodeniu mozgu.  Ide o tzv. hypoglykémiu, jeden z ďalších častých problémov u predčasne narodených detí, kedy dochádza k obmedzeniu zásob glykogénu a to aj kvôli infekcii, rýchlemu poklesu teploty dieťaťa. Deti sú po narodení vyšetrené odobratím malého množstvo krvi z päty. Niekedy sa tento screening opakuje v pravidelných časových intervaloch počas prvých hodín alebo dní, v závislosti na celkovom zdravotnom stave dieťaťa.

Kyslík

Predčasne narodené deti môžu trpieť tzv. asfyxiou. Asfyxia, dusenie, je spôsobená zníženou dávkou kyslíka. Asfyxia je najhoršie štádium tzv. hypoxicko-ischemického poškodenia plodu. Miernemu štádiu hovoríme hypoxémia, potom nasleduje hypoxia; asfyxia je spravidla posledná fáza. Asfyxia sa môže objaviť pred narodením, počas pôrodu alebo v dôsledku veľkých komplikácií po narodení. Počas pôrodov predčasných sa vyskytuje o niečo častejšie. Predčasne narodené deti často tolerujú nízke hladiny kyslíka o niečo lepšie než deti narodené v termíne. Prípady postihnutia encefalopatiou nie sú teda tak časté. Na zistenie asfyxie sa používa monitorovanie srdečnej frekvencie. Nedostatok kyslíka možno zistiť pomocou krvných testov: vzorka krvi ukazuje príliš mnoho kyseliny v krvi, môže naznačovať nadchádzajúce problémy, ktoré vedú k predčasnému pôrodu. Vzorka krvi môže byť po pôrode odobraná z pupočníkovej cievy pre zistenie stavu dieťaťa. Asfyxiou môžu byť postihuté aj iné orgány (nie len mozog). Tieto orgány majú tendenciu sa zotaviť bez veľkých následkov. Nutné je dodať kyslík do všetkých tkanív tela, niekedy je potrebné aj podávanie určitých liekov.

Co se stane po narození předčasně narozeného dítěte 4

Ďalšou z komplikacií môže byť nekrotizujúca enterokolitída

9de o zápal a poškodenie tkaniva čreva. U detí, u ktorých sa tento problém rozvíja, sú zaznamenáné tieto faktory: kŕmenie umelým mliekom, nízky črevný prietok, prítomnosť infekcie. Bábätká majú rozšírené bruško, hnačky a krv v stolici.

Ako môžete čítať, sú nedonosené bábätká, ohrozené celým radom vážnych komplikácií. Ani týmto výčtom možné problémy nedonosených bábätiek zďaleka nekončia. Podľa pôrodnej váhy, týždňa narodenia a ďalších faktorov dokážu lekári s pomocou kalkulátoru spočítať, aké veľké je riziko komplikácií a trvalých zdravotných následkov.

Každé také bábätko vyžaduje mnoho hodín náročnej práce lekárov a zdravotných sestier. Tie dokážu „vypiplať“ aj bábätko narodené v 22. týždni tehotenstva. Súčasná medicína umožňuje veľkému percentu pedčasne narodených detí žiť nakoniec bez väčších zdravotných problémov.

Zdieľajte
Empik fotoreklama

Prihlásenie

Ukladám zmeny Odosielam
Uložené Hotovo
Došlo k chybe Došlo k chybe