O tom, ako by mali vyzerať prvé chvíle po pôrode, tzv. zlatá hodina, hovorí článok zo série článkov od Jany Michálkovej, poradkyne pri dojčení.
Zlatá hodina
Takmer všetkým problémom pri dojčení je možné predísť prevenciou, pričom jej najvýznamnejším bodom je tzv. zlatá hodina, ktorou je špecificky označená prvá hodina po pôrode strávená v kontakte koža na kožu. Výskum preukázal, že počas prvých 60 minút života dieťaťa po pôrode sa maximalizuje ničím nenahraditeľné „zlepenie“ (tzv. bonding) matky a dieťaťa, kedy sa do seba vzájomne zamilujú a kedy vzniká materský inštinkt, vďaka ktorému sa z matky stáva šelma schopná ochrániť svoje krehké bábätko pred celým svetom.
WHO odporúča minimálne 2 hodiny takéhoto kontaktu, pričom Nils Bergman toto posúva ďalej – na 1000 minút (cca 17 hodín), pričom odporúča, aby z toho aspoň 30 minút z toho strávilo dieťatko v kontakte koža na kožu na otcovi.
Ideálna poloha pre dojčenie
Bábätko sa hneď po pôrode jemne osuší, okrem ručičiek. Matka leží v pohodlnej polohe pololežmo, v uhle 35°- 80° voči podlahe. (Predstava matky ležiacej temer na chrbte vychádza zo zaužívanej pôrodnej polohy na chrbte, pričom však táto je z mnohých príčin pre matku a dieťa najmenej výhodná.
Prirodzená poloha pri pôrode je intuitívna, so slobodou pohybu a so spontánnym dýchaním a tlačením.) Nahé dieťatko sa položí bruškom na brucho matky hlavičkou medzi jej prsníky, ideálne v kontakte koža na kožu, prípadne v ľahkom oblečení. Môže sa prikryť uterákom.
Obr.: Prirodzená poloha pololežmo (tzv. Biologická starostlivosť) nezávisí od oblečenia. Sklon matkinho tela pomáha chrániť dýchanie novorodenca. Vľavo: Prvá hodina po pôrode, matka a dieťa v prirodzenej polohe pololežmo, kontakt koža na kožu, Vpravo: matka a dieťa oblečené zľahka, prirodzená poloha pololežmo
Poloha pololežmo
Sklon matkinho tela zabezpečí, že bábätko bude ležať na naklonenej rovine, čo je známa poloha na podporu okysličenia a dýchania. Lekár popritom môže bábätko zbežne vyšetriť, ostatné podrobné vyšetrenia je vhodné odsunúť na neskoršiu dobu. Bábätko je v takomto kontakte s mamičkou spokojné, takmer vôbec neplače, má ideálne regulovanú telesnú teplotu, činnosť srdiečka, dýchanie, hladinu krvného cukru a mnohé ďalšie telesné funkcie.
Vzájomný očný kontakt
Poloha pololežmo umožňuje ideálny vzájomný očný kontakt, ktorý podporuje matkinu spontánnosť a uvoľnenie oxytocínu. Mamička sa zamilovane pozerá na dieťatko, prihovára sa mu, hladí ho a inštinktívne pomáha bábätku. Žiadne presné inštrukcie pre matku nie sú vhodné, nakoľko sa tým stimuluje neokortex, pričom premýšľanie brzdí spontánny prejav. Dieťatko postupne využíva cca 20 reflexov vedúcich k dojčeniu.
Už pri prvom prisatí pije mliečko
Asi najznámejší je hľadací, kedy krúti hlavičkou zo strany na stranu, „ďobká“, oblizuje ručičku a snaží sa prisať. Už pri prvom prisatí pije bábätko mliečko, tzv. kolostrum. Kolostra už v čase pôrodu majú matky pre nasýtenie svojho bábätka dostatok. Počas výskumu bola stredná hodnota prisatia od pôrodu po prvé prisatie 7,25 minúty, pričom do cca 3 minúty bolo dieťatko osušené, jemne zabalené a uložené späť na matku.
Doposiaľ odporúčaný tzv. breastcrawl (samoprisatie), kde leží matka a hlavne dieťa v rovine, a kde matka podľa možnosti nezasahuje do pomoci dieťatku, prináša so sebou možné riziká, brzdí spontánnosť prejavu matky, zhoršuje očný kontakt matky s dieťaťom a v neposlednom rade predlžuje čas prvého prisatia (údaje hovoria o 55 minútach). Kontakt koža na kožu je určite optimálny spôsob kontaktu s dieťaťom, ale faktom je, že nie je bezpečnostným faktorom. V skutočnosti je to uhol sklonu matky, ktorým matka s dieťaťom veľa získavajú a nič nestrácajú.
Ing. Jana Michálková, poradkyňa pri dojčení, www.dojčenie.eu, sa venuje poradenstvu pri dojčení od roku 2010. Jana neodporúča a odmieta podávanie umelého mlieka pokiaľ neboli vyčerpané iné alternatívy, ako aj používanie umelých náhrad prsníka (cumlík, fľaša, klobúčik). Pri poradenstve sa riadi Medzinárodným kódexom marketingu náhrad materského mlieka a princípmi vzťahovej výchovy. V priemysle detskej umelej výživy nemá žiadne záujmy. Tento článok bol poskytnutý bezplatne.
Použitá literatúra: http://www.ingentaconnect.com/content/springer/clac/2014/00000005/00000002/art00002
Prečítajte si aj predchádzajúci článok a tiež nasledujúci článok.
Umožnili vám bonding po pôrode? Podeľte sa o vaše skúsenosti s inými mamičkami? Pripojte sa do našej uzatvorenej skupinky mamičiek na Facebookualebo nás sledujte na našom Instagrame.
Chcete súťažiť, alebo bezplatne testovať produkty s Mamičkami Happy Baby? Zaregistrujte sa a zapojte sa do aktuálnych súťaží a testovaní ešte dnes.