Slzy po pôrode

Tehotenstvo, pôrod a narodenie bábätka sú udalosti v živote ženy, o ktorých sa predpokladá, že urobia každú ženu šťastnou. Akoby ani iný scenár nebol možný. Pravdou však je, že narodenie dieťatka je vždy obrovskou zmenou a nie každá žena ju prežíva len s radostnými pocitmi.

Čo sa vlastne pri narodení dieťaťa deje v psychike matky?

Pôrod

Žena sa v prvom rade potrebuje vyrovnať so svojou skúsenosťou z pôrodu. To, či prebehol podľa jej predstáv, či sa cítila silná, vypočutá, podporená, alebo naopak mala pocit nespokojnosti alebo zlyhania, ovplyvňuje jej ženské a materské sebavedomie. Veľmi dôležité sú aj prvé okamžiky stretnutia s bábätkom – mohli ich tráviť spolu, spoznávať sa, alebo bolo od nej odnesené a po pôrode mala prázdnu náruč?

Pokiaľ pôrod neprebehol podľa ženiných predstáv – začal príliš skoro, ona alebo bábätko mali počas a po pôrode komplikácie, zažila ponižujúce správanie alebo strach o život, môže byť po pôrode ohrozená akútnou reakciou na závažný stres. Prejavuje sa „spustením poplachového systému“ – bojí sa o seba aj o bábätko, neustále sleduje, či je ona i ono v poriadku, má strach, bdie, nedá sa jej zaspäť, nemá „bezpečné“ miesto. Môžu sa jej vynárať intenzívne prežívané zlomky spomienok z pôrodu, má potrebu sa k nemu vracať, hovoriť o ňom stále znova a znova. Alebo naopak, prežité emócie boli tak zahlcujúce, že je akoby „v hmle“, necíti nič, často ani radosť z dieťaťa (a cíti za to vinu), len mechanicky plní všetky potrebné úkony.

Prvé dni v pôrodnici

Po narodení dieťatka nastupuje obdobie vzájomného spoznávania a zžívania sa. Niekedy ide všetko akoby „samo“, ale nezriedka sú prvé dni zneisťujúce. Dieťatko ešte nevie vyjadriť svoje potreby, nikde nedávajú 100% platný „návod“, ako sa oň starať a  často plače. Laktácia sa len rozbieha a obaja – mama aj bábo – sa musia naučiť, ako zladiť svoje potreby. Do tohto náročného obdobia sa často primiešavajú nevyžiadané rady a hodnotenie od okolia, ktoré môžu čerstvú mamu zraniť a ešte prehĺbiť jej pocity nedostatočnosti alebo zlyhania.

Do toho sa miešajú všetky hormonálne popôrodné zmeny, narušenie denného rytmu, únava… Je preto pochopiteľné, že až 80% žien zažíva v prvých dňoch tzv. „baby blues“. Radosť sa ľahko strieda s plačom, obavami, úzkosťou, niekedy aj zdanlivo „bez príčiny“. V tomto období potrebujú ženy veľa podpory, objatia, oddychu, láskyplnú starostlivosť od najbližších.

Týždne a mesiace po pôrode

Príchod z pôrodnice je pre väčšinu žien úľavou, sú v známom prostredí, môžu si lepšie manažovať pomoc, oddych, chodiť na prechádzky, spestriť si program. Ale návrat domov môže vyvolať aj opačné pocity – úzkosť z toho, že je zrazu na všetko sama. Už nie je nikto, kto by ju uistil, že sa stará o bábätko správne, že je zdravé. Nikto, kto by jej poradil pri plači, pomohol s priložením k prsníku…

Zmena v životnom štýle po príchode dieťaťa môže byť pre čerstvú mamu šok. Zrazu nefunguje plánovanie, veci zostávajú nedokončené, mizne čas, kedy by sa mohla venovať sebe, koníčkom, domácnosti. Hlavne pre ženy, ktoré sú zvyknuté všetko zvládať a robiť veci na 100% dobre a s plným nasadením to môže byť veľká záťaž, neprichádza pocit uspokojenia a úspechu.

Týždne až mesiace po pôrode sa môžu objavovať úzkosti, nutkavé myšlienky, pocity zlyhania, smútok, beznádej, strata energie a chuti do života. Zmena nálady býva sprevádzaná aj fyziologickými prejavmi napr. poruchami spánku – buď nespavosťou alebo naopak dlhým spánkom, ktorý neprináša osvieženie. Prítomná býva aj nechuť do jedla alebo naopak prejedanie.

Aj keď sa s týmito pocitmi máloktorá žena zdôverí, asi pätina žien po pôrode prežíva dlhodobé psychické problémy, najčastejšie úzkosti a depresie. O čo viac je obraz materstva prezentovaný ako „dokonalá radosť“, o to ťažšie je pre ňu pripustiť, že to prežíva úplne inak.

Ak sa po pôrode necítite dobre po psychickej stránke, určite bez výčitiek vyhľadajte pomoc odborníka.

Kde nájdem pomoc?

Vo všetkých spomenutých situáciách je dôležité si uvedomiť, že chyba nie je vo vás. Proces stávania sa matkou je obdobím náročnej rastovej krízy, prechodným obdobím, ktoré so sebou prináša rozkolísanie doterajšieho životného rytmu a hodnôt, zmyslu života.

Nepodceňujte prípravu na šestonedelie ešte v tehotenstve. Zamyslite sa nad tým, ako a s kým by ste chceli prežiť prvé týždne po pôrode. Kto by vám vedel pomôcť s varením, praním, nakupovaním, kto by mohol staršie deti zobrať na ihrisko, odviesť do škôlky. Pripravte sa teoreticky na dojčenie a starostlivosť o bábätko, aby ste vedeli lepšie pochopiť a napĺňať jeho potreby.

V šestonedelí sa v prvom rade snažte byť sama sebe najlepšou priateľkou. Oceňujte sa za snahu, drobné kroky k zlepšeniu, nepitvite donekonečna neúspechy a verte, že zajtra bude zase o kúsok lepšie.

Nezostávajte so svojimi pocitmi sama, hovorte o nich so svojimi najbližšími – mužom, sestrou, mamou, najlepšou priateľkou, ale len ak Vám poskytnú podporu, nie kritiku.

Oddychujte a starajte sa o svoje zdroje – čo sa často ľahšie povie ako uskutoční, ale snažte sa prioritizovať úlohy. Pravidelný spánok, jedlo, prechádzky a fyzická aktivita, koníčky sú určite dôležitejšie pre duševnú pohodu, ako sociálne siete a domácnosť tip-top.

Neváhajte vyhľadať odbornú pomoc

Ak žiadne zo svojpomocných návodov nepomáhajú, väčšinu dní u vás prevažuje depresívne a úzkostné prežívanie, neváhajte vyhľadať odbornú pomoc psychológa alebo psychiatra. Často pomôže pravidelná psychoterapia so vzdelaným psychoterapeutom, ktorá otvára priestor na sebapoznávanie, hľadanie zdrojov, preskúmanie strachov ale aj nácvik relaxácie a psychoedukáciu.

V prípade pretrvávania príznakov alebo ich veľkej závažnosti je vhodné zvážiť s psychiatrom užívanie liekov. Práve lieky bývajú často dôvod, prečo ženy s popôrodnou depresiou odmietajú vyhľadať odbornú pomoc, pretože nechcú prestať dojčiť.

Či vďaka podpore a láske blízkych, alebo za pomoci skúseného odborníka je možné aj pretrvávajúce a ťažké stavy po pôrode liečiť, preto neváhajte s vyhľadaním pomoci. Vyhľadať pomoc nie je zlyhanie, je to ten najdôležitejší krok k uzdraveniu.

V súčasnosti existujú rôzne formy medikamentóznej liečby, napr. aj antidepresíva, ktoré je možné podávať aj dojčiacim ženám, takže je dôležité liečbu zbytočne neodkladať. Depresia vie výrazne zasiahnuť do kvality života, oslabuje radosť a nádej, vieru, že by mohlo byť lepšie. Netreba čakať, kým sa jej príznaky prehĺbia tak, že prestanete veriť, že existuje pomoc.

 

Mgr. Hana Celušáková
Klinická psychologička, psychoterapeutka, lektorka, dula

Zdieľajte

Prihlásenie

Ukladám zmeny Odosielam
Uložené Hotovo
Došlo k chybe Došlo k chybe