Separácia a úzkosť je u detí a bábätiek bežná. V tomto článku sa dozviete, čo je separačná úzkosť, ako sa prejavuje a ako možno predísť jej vzniku. Zároveň sa dozviete, akými spôsobmi môžete deťom so separačnými úzkosťami pomôcť a kedy je vhodné vyhľadať odbornú pomoc.
Čo je separačná úzkosť?
Separácia a úzkosť sa vyskytujú prirodzene u ľudí, a rovnako aj u zvierat. Ide o pocit neistoty, ktorý môže prejsť až vo vysokú mieru úzkosti. Spúšťačom môže byť napríklad odchod do škôlky, prechod do novej triedy alebo návšteva lekára. Úzkosť je emocionálny stav, ktorý sa prejavuje napríklad plačom, nespavosťou, záchvatmi hnevu alebo odmietaním jedla. Separácia a úzkosť sú normálnymi reakciami na novú situáciu a väčšinou sa časom samé ustália. Ide o funkčné reakcie a naopak, ak chýbajú, je to podozrivé.
O normálnom vývoji dieťaťa svedčí v 7. – 8. mesiaci práve nástup separačnej úzkosti vo chvíli, kedy sa mamička vzdiali z dosahu, trebárs len na veľmi krátku dobu. V žiadnom prípade nejde o rozmaznanosť alebo formu hystérie, tak ako to bolo vnímané často v minulosti. Ide naopak o dôkaz správneho naviazania vzťahu s mamičkou. Nie je ale dobré to podceňovať, pretože aj drobná ale častá neistota môže prejsť do dlho sa ťahajúceho zdravotného problému.
Autori Bowlby a Robertson uviedli fázy separačných reakcií u detí vo veku 18–24 mesiacov. Jedná sa o tieto fázy:
- Protest – prejavuje sa u dieťaťa krikom, plačom;
- Zúfalstvo – dieťa stráca nádej, že by sa matka vrátila, je apatické, odmieta okolie;
- Skutočné odpútanie sa od matky, kedy sa podriadi novému prostrediu
Vekové obdobie a separačná úzkosť
Prejavuje sa u detí v akomkoľvek veku, ale jej prejavy sa môžu líšiť v závislosti na vekovej skupine. Napríklad u dojčiat sa separácia môže prejaviť plačom a nespavosťou vo chvíli, keď vás necíti vo svojej blízkosti. U starších detí sa prejavuje ako reakcia na situáciu, ktorá je pre dieťa nová alebo neznáma. Často je sprevádzaná emocionálnymi prejavmi, ako je plač, krik, nekľud, odmietanie až hysterické správanie. Deti môžu prejavovať separačné úzkosti odlišne, a že každé dieťa je individuálne. Ich vonkajšie prejavy nemusia byť odrazom toho, čo sa deje vnútri malého človiečika. Preto pripravujte na nové situácie aj deti, ktoré zdanlivo žiadny problém nemajú. V batoľacom období sa začína rozvíjať vedomie seba samého. Primárnou podmienkou je odpútanie z predchádzajúcej symbiotickej väzby na mamičku, ktoré je dôležitým predpokladom pre osamostatňovanie sa a rozvoj identity.
Je nutné rozlišovať:
- aktívnu separáciu vyvolanú dieťaťom;
- pasívnu separáciu, ktorú vyvolá niekto iný, bez toho, aby ju mohlo dieťa ovplyvniť – v tomto prípade sa objavuje separačná úzkosť.
V prvých mesiacoch batoľacieho veku si dieťa skúša reálne separáciu, keď zistí, že už je od matky neúnosne vzdialené, vracia sa k nej späť. Ide o tzv. znovuzbližovanie, o potvrdzovanie istoty vzťahu s mamičkou, potrebuje sa uistiť, že je stále dosiahnuteľná. (Deti opäť chcú, aby ich matka kŕmila, obliekala, hoci to už zvládajú samé.)
Ako predísť separačným úzkostiam
Doležitá je príprava. Hovorte spoločne o tom, čo sa bude diať, keď bude dieťa bez vás. Kde bude a kto sa oň bude starať. Skúste mu ukázať miesto, kde bude a byť tam s ním chvíľu, aby si zvyklo na nové prostredie. Najdôležitejší je práve pocit bezpečia. Deti vycítia vašu neistotu a váš nekľud. Keď budete spoločne o svojich pocitoch a potrebách hovoriť, pomôže to aj vám. U bábätiek postupujte pomaly. Dajte si trebárs malú prechádzku okolo bloku alebo kávu a chvíľku sama pre seba vo vedľajšej miestnosti. Aj polhodinka robí divy a postupne bude rásť pocit bezpečia váš aj vášho bábätka.
Je úplne bežné, že aj u detí, ktoré nikdy netrpeli žiadnou úzkosťou z odlúčenia, môže prísť celkom nečakane. Napríklad u škôlkárov býva prvých pár týždňov absolútne v poriadku a veselo idú do škôlky. Potom príde zlom a bez jasnej príčiny môžu škôlku odmietať.
Ako pomôcť deťom so separačnou úzkosťou
Pokiaľ sa dieťa už potýka so separačnými úzkosťami, môžete mu pomôcť niekoľkými spôsobmi. Vysvetlite mu, že jeho úzkosť je normálna a že sa nič zlé nestane.
Tipy pre mamičky
- Pripravte dieťa na to, že s vami nebude nejaký čas a dajte mu najavo, že mu veríte.
- Buďte konkrétni a dieťaťu hovorte, pokiaľ je to možné, pravdu.
- Buďte trpezliví a nechajte dieťaťu čas, aby sa prispôsobilo novej situácii.
- Skúste s dieťaťom tráviť viac času a vytvorte si spoločné rituály, ktoré mu pomôžu cítiť sa bezpečnejšie.
- Obľúbený plyšák alebo iná hračka môžu dieťaťu pripomínať domov alebo vás.
- Postupujte pomaly. Ideálne je začať už od bábätka, aby bolo zvyknuté na prítomnosť jedného z rodičov, starých rodičov, kamarátiek. Najskôr stačí pol hodina – potom intervaly predlžujte.
Separácia môže byť pre dieťa veľkou výzvou, ale často je snáď ešte väčšou výzvou pre mamičky. 🙂
Kedy vyhľadať odbornú pomoc
V niektorých prípadoch môžu byť separačné úzkosti také silné, že dieťa nechce opustiť rodičov ani na krátku dobu. Pokiaľ sú prehnané reakcie aj po treťom roku života, môže ísť aj o patologický jav. Úzkosť sa môže prejaviť aj fyzickými príznakmi, ako sú bolesti brucha, nevoľnosť alebo zvracanie. V takom prípade vyhľadajte odbornú pomoc u pediatra alebo psychológa. Tí vám a vášmu dieťaťu poskytnú podporu a poradia.
(čerpané aj z publikácie Vývojová psychologie pro sociální práci od Ministerstva práce a sociálních věcí)
Registrujte sa a prihláste na odber ďalších zaujímavých informácií, bezplatných testovaní, súťaží a článkov, týkajúcich sa obdobia materstva, ktoré práve prežívate.
Chcete sa dozvedieť viac alebo sa podeliť o vaše skúsenosti s inými mamičkami? Pridajte sa do našej uzatvorenej skupinky mamičiek na FB, alebo nás sledujte na Instagrame.
