Výchova detí je bez pochyby náročná disciplína. Napriek tomu, že sa vo väčšine momentov snažíme svoje deti vychovávať, ako najlepšie vieme, pravda je taká, že výchovné chyby a prešľapy sa nevyhnú nikomu z nás. Chyby k výchove – rovnako ako k životu – jednoducho patria. Chvíle, kedy si uvedomíme, že sme sa dopustili chyby, sú však paradoxne úspechom. Predstavujú totiž príležitosť zmeniť svoje doterajšie výchovné metódy a posunúť sa na “ďalšiu úroveň”. Prečo nie sú telesné tresty riešením?
Telesné tresty
Vezmime si ako príklad telesné tresty. Najskôr boli telesné tresty bežným výchovným prostriedkom a nikto sa nad ich škodlivosťou a rizikami nezamýšľal. Dnes však máme k dispozícii mnoho poznatkov o tom, že telesné tresty nie sú výchovne účinné a ba čo horšie – môžu deti nenávratne poškodiť. Ponúka sa nám príležitosť od telesných trestov upustiť a zabezpečiť deťom lepšie detstvo, a vďaka tomu aj spokojnejšiu dospelosť. Spoločne stojíme pred výzvou posunúť sa na tú “ďalšiu úroveň”.
Telesný trest je síce pre dieťa okamžitým a jednoduchým signálom, že niečo urobilo zle. Nenaučí ho však ničomu o tom, ako danú vec urobiť správne a prečo. Aj keď by sa to tak nemuselo na prvý pohľad zdať, otázka prečo je zásadná. Pokiaľ dieťa nepochopí význam toho, prečo by sa malo správať inak, je pravdepodobné, že v prítomnosti rodiča, ktorý ho trestá, sa danému správaniu vyhne. V jeho neprítomnosti sa však takto bude chovať naďalej. Prečo nie sú telesné tresty riešením?
Ako pôsobia telesné tresty na dieťa
Telesné tresty navyše vedú u detí k strate pocitu bezpečia. Najbližšia osoba, ktorá by pre dieťa mala byť človekom, ktorému stopercentne dôveruje, mu spôsobuje bolesť. Táto bolesť je navyše často nepredvídateľná. Skúsme si predstaviť, že dieťa doma objaví fixky. Pretože sú deti prirodzene zvedavé a majú túžbu objavovať a skúšať nové veci, začne fixky preskúmavať a kresliť nimi po bielom koberci. Náhle sa objaví rodič a dieťa dostane na zadok. Kričí naň, nekontroluje sa. “Au, to bolí! Čo sa stalo? Prečo je na mňa zlý a nemá rovnakú radosť ako ja?” Dieťa začne plakať. Nerozumie, čo urobilo zle. Nemá žiadnu kontrolu nad tým, čo sa deje. Vidí pred sebou svojho rodiča, ktorý je hnevom bez seba. Má strach z neho. Nemá kam utiecť. Nemá možnosť ho zastaviť.
Ak sa navyše také situácie často opakujú, dieťa začína byť v permanentnom napätí, kedy príde ďalší úder a hnev rodiča. Také napätie pre dieťa nie je zdravé, môže viesť k rôznym zdravotným ťažkostiam (fyzického aj duševného charakteru). Ak rodič dieťa opakovane telesne trestá, dieťa sa učí, že násilie patrí k životu. Deti sú totiž skvelými pozorovateľmi, odkukávajú od druhých ich správanie, a to následne opakujú. Dieťa teda môže začať násilie využívať vo vzťahu k svojmu súrodencovi, domácemu miláčikovi, rovesníkom. Deti sa okrem násilného správania učia aj tomu, že násilie je prostriedkom k riešeniu problémov a spôsobom, ako sa vyrovnať s náročnými emóciami.
Ako teda vychovávať deti bez telesných trestov?
Aj keď to nemusí dávať zmysel, na prvom mieste je práca na sebe a starostlivosť o seba. Rodič najprv nasadí záchrannú vestu sebe a až potom dieťaťu. Dieťa potrebuje pokojného a vyrovnaného rodiča, ktorý zvláda kontrolovať svoje emócie. Preto je dôležité nebyť ako rodič vo výchove sám – nájsť si podporu v okolí, zdieľať, mať možnosť sa s niekým poradiť. Zabezpečiť si čas pre seba, oddýchnuť si, postarať sa o svoje potreby. Oceniť sa za veci, ktoré idú dobre a podporiť sa sama.
Ako predchádzať krízovým situáciám?
Ďalším dôležitým bodom je vytvoriť pre dieťa také podmienky, aby nedochádzalo k problémovým situáciám. Teda načúvať jeho potrebám (hlad, kontakt, spánok atď.) a prispôsobiť domácnosť jeho veku a brať do úvahy, že dieťa je dieťa a všetko prirodzene skúma (všetky nebezpečné predmety by tak mali byť uložené mimo dosahu dieťaťa). Dôležité rovnako je, učiť dieťa pravidlám a jasne a pre dieťa zrozumiteľne vymedziť hranice. Nestačí ale rôzne veci zakazovať. Dieťaťu je potrebné povedať, čo sa od neho očakáva v rôznych situáciách a ukázať mu, ako na to. Rodič by mal byť pre dieťa pomocníkom a ukazovať mu, ako dosiahnuť veci, ktoré sa od neho očakávajú. V neposlednom rade je zásadné dieťa podporovať a oceňovať to “správne” správanie. Pokiaľ dieťa pochválime za niečo, je pravdepodobné, že toto správanie v budúcnosti zopakuje. Zároveň platí pravidlo, že to, čoho si často všímame a upriamujeme na to svoju pozornosť, “rastie”. Čím viac pozornosti venujeme silným stránkam dieťaťa a žiaducemu správaniu, tým pravdepodobnejšie je, že dieťa ich bude prejavovať.
V okamihu, keď ku krízovej situácii predsa len dôjde, je veľmi dôležité z pozície rodiča zachovať pokoj (resp. pred reakciou na dieťa sa ukľudniť). Dieťaťu je možné opísať svoje pocity: “Som nahnevaná, že si pokreslila koberec fixkami. Na koberec sa nekreslí a fixky sa nedajú vyčistiť. Budeme ho musieť vyhodiť a kúpiť nový, to stojí peniaze. Potrebujem chvíľu, aby som sa ukľudnila. Z hlboka sa teraz nadýchnem a vydýchnem.” Dieťa má možnosť u svojho rodiča vidieť spôsob, ako sa ukľudniť. Vďaka tomu sa učí, ako sa vyrovnať s náročnými emóciami. Rodič zároveň neodsudzuje dieťa (“si neposlušné dievčatko”), ale jeho správanie.
Dieťa si vďaka tomu má možnosť zachovať pozitívny pohľad na seba samého a učí sa tým, že nabudúce by sa malo zachovať inak. V okamihu, keď sa ukľudníme, zopakujeme dieťaťu, čo urobilo zle (na koberec sa nekreslí) a povieme mu, ako sa nabudúce zachovať správne (napríklad mu ukážeme, že fixkami sa kreslí iba na papier). Čím je dieťa staršie, tým hlbšie môžeme ísť vo vysvetlení a hľadať s ním možnosti, ako pochybenie napraviť. Dieťa sa tým učí, že je zodpovedné za svoje činy a že vždy má možnosť urobiť niečo pre to, aby pochybenie odčinilo.
Pokiaľ by ste sa chceli dozvedieť viac o nevhodnosti telesných trestov vo výchove a možnostiach, ako vychovávať bez nich, navštívte webové stránky Centra LOCIKA na adrese https://www.detstvibeznasili.cz.
