Výchova detí je bez pochyby náročná disciplína. Napriek tomu, že sa vo väčšine momentov snažíme svoje deti vychovávať, ako najlepšie vieme, pravda je taká, že výchovné chyby a prešľapy sa nevyhnú nikomu z nás. Chyby k výchove – rovnako ako k životu – jednoducho patria. Chvíle, kedy si uvedomíme, že sme sa dopustili chyby, sú však paradoxne úspechom. Predstavujú totiž príležitosť zmeniť svoje doterajšie výchovné metódy a posunúť sa na “ďalšiu úroveň”. Prečo nie sú telesné tresty riešením?
Telesné tresty
Vezmime si ako príklad telesné tresty. Najskôr boli telesné tresty bežným výchovným prostriedkom a nikto sa nad ich škodlivosťou a rizikami nezamýšľal. Dnes však máme k dispozícii mnoho poznatkov o tom, že telesné tresty nie sú výchovne účinné a ba čo horšie – môžu deti nenávratne poškodiť. Ponúka sa nám príležitosť od telesných trestov upustiť a zabezpečiť deťom lepšie detstvo, a vďaka tomu aj spokojnejšiu dospelosť. Spoločne stojíme pred výzvou posunúť sa na tú “ďalšiu úroveň”.

Telesný trest je síce pre dieťa okamžitým a jednoduchým signálom, že niečo urobilo zle. Nenaučí ho však ničomu o tom, ako danú vec urobiť správne a prečo. Aj keď by sa to tak nemuselo na prvý pohľad zdať, otázka prečo je zásadná. Pokiaľ dieťa nepochopí význam toho, prečo by sa malo správať inak, je pravdepodobné, že v prítomnosti rodiča, ktorý ho trestá, sa danému správaniu vyhne. V jeho neprítomnosti sa však takto bude chovať naďalej. Prečo nie sú telesné tresty riešením?
Ako pôsobia telesné tresty na dieťa
Telesné tresty navyše vedú u detí k strate pocitu bezpečia. Najbližšia osoba, ktorá by pre dieťa mala byť človekom, ktorému stopercentne dôveruje, mu spôsobuje bolesť. Táto bolesť je navyše často nepredvídateľná. Skúsme si predstaviť, že dieťa doma objaví fixky. Pretože sú deti prirodzene zvedavé a majú túžbu objavovať a skúšať nové veci, začne fixky preskúmavať a kresliť nimi po bielom koberci. Náhle sa objaví rodič a dieťa dostane na zadok. Kričí naň, nekontroluje sa. “Au, to bolí! Čo sa stalo? Prečo je na mňa zlý a nemá rovnakú radosť ako ja?” Dieťa začne plakať. Nerozumie, čo urobilo zle. Nemá žiadnu kontrolu nad tým, čo sa deje. Vidí pred sebou svojho rodiča, ktorý je hnevom bez seba. Má strach z neho. Nemá kam utiecť. Nemá možnosť ho zastaviť.
Ak sa navyše také situácie často opakujú, dieťa začína byť v permanentnom napätí, kedy príde ďalší úder a hnev rodiča. Také napätie pre dieťa nie je zdravé, môže viesť k rôznym zdravotným ťažkostiam (fyzického aj duševného charakteru). Ak rodič dieťa opakovane telesne trestá, dieťa sa učí, že násilie patrí k životu. Deti sú totiž skvelými pozorovateľmi, odkukávajú od druhých ich správanie, a to následne opakujú. Dieťa teda môže začať násilie využívať vo vzťahu k svojmu súrodencovi, domácemu miláčikovi, rovesníkom. Deti sa okrem násilného správania učia aj tomu, že násilie je prostriedkom k riešeniu problémov a spôsobom, ako sa vyrovnať s náročnými emóciami.
Ako teda vychovávať deti bez telesných trestov?
Aj keď to nemusí dávať zmysel, na prvom mieste je práca na sebe a starostlivosť o seba. Rodič najprv nasadí záchrannú vestu sebe a až potom dieťaťu. Dieťa potrebuje pokojného a vyrovnaného rodiča, ktorý zvláda kontrolovať svoje emócie. Preto je dôležité nebyť ako rodič vo výchove sám – nájsť si podporu v okolí, zdieľať, mať možnosť sa s niekým poradiť. Zabezpečiť si čas pre seba, oddýchnuť si, postarať sa o svoje potreby. Oceniť sa za veci, ktoré idú dobre a podporiť sa sama.


