Banská Štiavnica a Kremnica – alebo od rudy k minciam Stredné Slovensko – dobrodružstvo za každým rohom

Trblietajúce sa jašteričky

Legenda o objavení zlatej alebo striebornej žily, od ktorej sa spustila zlatá horúčka a Banská Štiavnica sa zrazu objavila na mapách vtedajšieho sveta, je naozaj romantická. Možno sa to začalo práve niekde okolo Sitna, kde sú husté lesy plné divej zveri a kde-tu sa objaví čistinka či lúka, na ktorej sa pokúšali vtedajší osadníci pásť svoj dobytok.

Osadníkom bol aj jeden pastier, ktorý sa zatúlal so svojou čriedou ovečiek na jednu lúku. Tu si sadol a vybral píšťalku, že si skráti chvíľu a zahrá na píšťalke dáku clivú pesničku. Chvíľku aj hral, keď tu ho zrazu zaujal akýsi odlesk. Prizrel sa bližšie a na neďalekej skale uvidel dve jašteričky, ktoré sa nádherne leskli. Pristúpil ku skale a jašteričky pod ňou razom zmizli. Pastier sa rozhodol odvaliť ťažký balvan. Žiadalo si to síce veľa námahy, no podarilo sa mu to. Pod skalou videl dve jašteričky, ktoré sa plazili zlatým a strieborným prachom dolu do zlatej a striebornej diery. Pastier sa tomuto nálezu zaradoval, utekal radostnú novinu povedať ľuďom v osade a časom sa stal boháčom.

Od tých čias je Banská Štiavnica a jej okolie popretkávané banskými štôlňami, ktoré siahajú častokrát hlboko, veľmi hlboko do zeme. A čo sa stalo s jašteričkami? Nuž tie z vďaky za nález zlatej a striebornej žily od tých čias zobrazujú na mestskom erbe a na ich počesť sa každoročne v Banskej Štiavnici koná Salamandrový sprievod, takzvaný Salamander.

Štiavnické Bane

Keď pôjdete z Počúvadlianskeho jazera smerom k Banskej Štiavnici, určite si spravte s deťmi zastávku v obci Štiavnické Bane. Práve tejto malej obci sa pripisuje legenda o objavení zlatej žily. Nie je ťažké uvedomiť si, že legendy sú častokrát založené na pravde. Pri zjazde z kopčeka do tejto baníckej obce vás určite zaujme nádherný výhľad s dvoma krásnymi tajchmi. Veľká Vinšachta je po ľavej strane. Je krásna, no obstavaná rekreačnými budovami. Vám ale odporúčam zastať na malom odstavnom parkovisku vpravo a pozrieť sa dolu do doliny. Pod vami sa bude zrkadliť tajch s najkrajším názvom medzi všetkými tajchmi-Evička. Obidva tajchy slúžili ako vodné nádrže, určené pre banícke účely.

Tu prichádza čas povedať si, ako a prečo práve tajchy vznikli. Baníci v začiatkoch hľadali nerastné bohatstvo na povrchu, prípadne zväčšovali prírodné praskliny tak, aby sa dostali trochu hlbšie k pokladom zeme. No stále to nebolo to pravé  fáranie do zeme. Hľadať zlato, striebro, meď a iné kovy v zemi vás tak nadchne, že túžite ísť po zlatej žile hlbšie a hlbšie. Asi v tomto období králi tej doby povolali šikovných nemeckých technikov a učencov, ktorí už mali skúsenosti s ťažením nerastov hlboko v zemi.

A tu prichádzajú na scénu tajchy. Budem trochu rýchlejší a nebudem to opisovať dopodrobna, ale prezradím, že tajchy slúžili na odvodňovanie baní od spodnej vody, ktorá sa zároveň využívala na technické účely a poháňala napríklad kolesá výťahov, ktoré baníkov spúšťali dolu do štôlní, alebo dostávali vyťaženú rudu hore. Viac vám o tom deťúrence povie návšteva Slovenského banského múzea, ktoré sa nachádza cestou k Banskej Štiavnici. Čo by to bolo za banské múzeum, keby ste sa spolu so sprievodcom nepozreli reálne do bane.

Ešte pred vstupom vás upozorním , že to nebude len tak šup dolu do bane. Nie, nie. Na sfáranie do bane potrebuje každý malý či veľký baník vybavenie. A tak vás sprievodca navlečie do hrubých pršiplášťov, na hlavy dostanete prilby a do ruky banícke baterky. Verte mi, každý si bude chcieť spraviť svoju vlastnú selfie fotku, kde bude vyzerať ako permoník. Mamičky netrápte sa, že vám prilba pokazí účes. Ruku na srdce, všetci v tom vyzerajú“blbo“, tak si nekazte výlet a urobte si srandu trebárs aj zo seba :).

Spoznávanie podzemia, šácht a baníctva vám zaberie cca hodinku. Je potrebné deťom zobrať gumáky, uzavretú nepremokavú obuv a mikinu s dlhým rukávom. Tam dolu býva väčšinou stabilná teplota okolo 10 stupňov. Z výletu do podzemia budú nadšení určite všetci, o deťoch ani nehovorím. Rodičia verte mi, že po tejto návšteve budú deti v Banskej Štiavnici nadšené a budú chcieť objavovať jej zákutia a krásy.

Nuž panstvo, nechajú sa traktuvat štavnickým Náckom

Skôr, ako vysvetlím, čo to je, kto čo od vás chce, upozorním dobrodruhov a malých objaviteľov na ďalší, nie hocijaký tajch. Klinger – ďalší v rade 24 tajchov. Tento tajch slúžil na technické účely pre potreby šachty Žigmund a Ondrej,  to je vlastne jasná vec. No a prečo som vás sem zavolal, to je veľmi zaujímavá informácia, milé deti. Rodičom odporúčam postaviť sa na breh tajchu rozpažiť ruky a povedať: „Milé deti, vítam vás na najstaršom kúpalisku na Slovenku a možno aj v strednej Európe.“

V roku 1850 nariadilo ministerstvo viedenskej vlády zriadenie kúpalísk pre „zabezpečenie zdravia a čistoty baníckeho ľudu“. A tak už v tomto roku boli postavené plte na oddych kúpajúcich sa a na brehu šatne. Šatne ani plte už na hladine Klingera nenájdete, pre lepšiu predstavu tam, kde teraz stojí bufet, tam niekde boli šatne. Pozostatok z minulosti je krásne betónové schodisko smerom do hlbín tajchu. Rok po otvorení kúpaliska vyšiel „Porádek na kúpania v Klingerstolnianskem tajchu“, kde sa okrem iného uvádzala aj jedna zaujímavá vec. Doobeda sa mohli kúpať ženy a od poludnia až do ôsmej večer zase chlapi. Viete si to predstaviť dnes? 🙂

V lete je Klinger stále vhodný na kúpanie a je jeden z najteplejších tajchov vôbec. Ak sa na tomto kúpalisku ocitnete v zime, pri riadnom mraze sa môžete na Klingeri korčuľovať, či hrať hokej. Na záver poviem, že na všetkých tajchoch je to na vlastné nebezpečie.

Banská Štiavnica – tajch Klinger

Od pravdepodobne prvého kúpaliska na Slovensku vedie cesta k Banskej Štiavnici. Najlepšie je vojsť do Banskej Štiavnice z juhovýchodu. Vrelo odporúčam vybrať si tu ubytovanie. Prečo ubytovanie? Krásy Banskej Štiavnice sa nedajú prebehnúť za jeden deň, myslím, že keby ste tu boli týždeň, máte čo robiť. A ešte ste stále videli len percento z toho, čo ponúka toto banícke mesto a jeho okolie. Ubytovacích možností je veľa v rôznych cenách, určite si vyberiete, záleží len na vás.

A čo vlastne vyššie uvedený názov „Nuž panstvo, nechajú sa traktuvat štavnickým Náckom“ znamená? Nuž traktuvať znamená po štiavnicky pohostiť, alebo hostiť sa so štiavnickým Náckom. Nie mamičky, prosím, neprestaňte v tomto momente čítať tento článok. Štiavnický Nácko nemá nič spoločné s neonacistami, alebo nebodaj xenofóbnymi skupinami, nie je ani rasista, či vyznávač kultu hákového kríža :). Štiavnický Nácko je veselá postavička vtipného, večne ukecenaného a humorom sršiaceho baníka. Náckom tu volali každého takéhoto vtipálka. Ak budete mať šťastie a navštívite Banskú Štiavnicu počas festivalu Salamandrového sprievodu, tak túto postavičku určite uvidíte. Červený nos, červené líca, klobúk, fajka, staré oblečenie a veľký starý kufor…To je Nácko, postavička zo Štiavnice. Tak čo, necháte sa zlákať ku traktuvaniu Banskou Štiavnicou?

Sedem divov Banskej Štiavnice a ešte viac zaujímavostí

Rozmýšľal som, kde začať pri tomto krásnom meste s predstavovaním. Potom som sa zamyslel a povedal som si:“ Muro, oni chcú článok o tom, čo robiť s deťmi ,kam sa vydať za dobrodružstvom.“ Deti budú unudené, keď im budem ukazovať krásny kostol sv. Katariny, Starý hrad, Nový hrad, súsošie sv. Trojice, arborétum lesníckej školy, prastarú banícku školu, budovu klopačky či nebodaj bansko-štiavnickú Kalváriu.

Pravda, to sú už chronicky známe veci a takých článkov je v každom bedekri o Banskej Štiavnici plno. Lenže ono to stojí za pozretie. Tak ako to vyhútať , aby z toho mali zážitok všetci? Rodičia rozhrňte záclonu na hotelovej izbe a zvolajte: „Vstávať spachtoši, na baňu klopajú, ideme objavovať sedem divov Banskej Štiavnice!“

Div prvý

Stavme sa o 100 €, že v Banskej Štiavnici na Petra Pavla sneží. Každý rozumný školák vie, že meniny Petra Pavla sú pred koncom školského roka v júni 29-teho. Vtedy predsa začína leto a o snehu môžeme len snívať. Tak v čom je problém, výhra 100 € je vo vrecku. Nuž omyl. Zoberte svojich malých stávkarov úzkymi historickými uličkami ku kostolu Nanebovzatia panny Márie. Pri tomto kostole je súsošie sv. Petra a Pavla a na nich v zime furt nasneží tak, že sú zabalení do snehu. Takže v Banskej Štiavnici padá sneh na Petra a Pavla a 100 € je fuč a vyhrávajú rodičia. 🙂

Div druhý

Keď budú deti sklamané, že naleteli na sneh v lete, zoberte ich k mestskému úradu a pozrite sa hore na hodinovú vežu. To, čo uvidia deti, to nebude veru všetko v poriadku, no neveriacky, pretierajúc si oči, budú pozerať aj rodičia. Na miestnych hodinách nie je niečo v poriadku. Čo? Nuž niekto tu akosi vymenil ručičky. Veľká ukazuje  hodiny a malá minúty.

Je to pravda, choďte si tento div pozrieť na vlastné oči. Vraví sa, že v 18.storočí pri stavbe hodín urobil majster naschvál chybu, lebo mu hradní páni nezaplatili tak, ako mali, alebo že to robil majstrov učeň a chybu si všimli, až keď majster s učňom boli dávno za horami za dolami.

Tretí div

Pri objavovaní divov Štiavnice ste si, pozorní hostia, mohli všimnúť hustú výstavbu baníckych domčekov. Domček hore, dole, vzadu, vpredu…Tak vznikol tretí div. V Štiavnici sú kozy na streche o komín uviazané.Pre banícku rodinu bola koza zvieraťom veľmi dôležitým a užitočným. No ustrážiť pažravú kozu je ťažké, a tak bežne baníci priväzovali svoje kozičky o komín. Tak bola len na baníkovom pozemku, nikam inam neutiekla. Určite ste si všimli, že pozemky pri domčekoch sú malé alebo žiadne, a tak sa kozy pestovali napríklad na strechách domov.

Štvrtý div

Prosím ťa, zbehni dole na poschodie. Ach jaj, čo ten tu zase píše, dáko sa mu to v hlave pletie. Nie, nie ,deti, ocko a ani Muro nie sú Polepetkami. Toto sa vám môže stať jedine v Banskej Štiavnici. Opäť je to preto, že domy v tomto meste sú rozmiestnené v kopci. Vlastne Štiavničania vravia, že oni majú len dve cesty. Hore kopcom alebo dolu kopcom. JA tak sa vám ľahko môže stať, že do domu vojdete na prízemí a pôjdete dolu na poschodie pod vami.

Piaty div

 „Deti, keď tečie rieka a my chceme prejsť na druhú stranu, tak urobíme čo? No dobre ,Jožko, prebrodíme, ale keď sa to nedá? Áno Evička, postavíme most.“ Hmm, lenže v Banskej Štiavnici je most, po ktorom tečie rieka a pod mostom s riekou išli vozy s volmi. To dáko nesedí, či ? V minulosti vybudovali na Kolpachoch akvadukt a v ňom tiekla rieka do Banskej Štiavnice. Dnes môžete pozostatok toho akvaduktu vidieť po ľavej strane smerom do obce Banský Studenec. Samozrejme, už bez vody .

Šiesty div

Môže byť na svete komín, do ktorého sa zmestí celý býk? Býk je veľké zviera a v Banskej Štiavnici pracovali tieto zvieratá ako ťažné. Bolo bežné, že sa na stole správcu bane objavila správa s textom „Býk v komíne“.Nebol to klasický komín rodinného domu, ale komínom sa vtedy volal aj vetrací otvor na šachte. Keď do takéhoto komína spadol býk, museli povolať banských záchranárov a milého býčka vytiahnuť. Častokrát tam bol býček aj cez noc a vytiahli ho až ráno. Býk bol v poriadku a  zvieratko sa hneď začalo pásť, ako keby sa nič nestalo.

Siedmy div

Tento div je spojený s Novým zámkom. Nový zámok bol postavený na obranu mesta a je z neho nádherný výhľad do celého okolia. Sami sa môžete presvedčiť na vlastné oči. Tento hrad mal svojich strážcov, ktorí museli každú štvrťhodinu trúbiť na trúbu na znak, že sú stále na stráži. Trúbili aj v noci, aby sa vedelo, že nespia. Tak vznikli živé hodiny. A  Banskoštiavničania presne vedia, kedy prejde 15 minút. Z nového zámku sa tento signál hlási dodnes. A vy tiež počúvajte živé hodiny, ktoré miestnym pripomínajú, ako rýchlo beží čas.

Ak by ani pátranie po siedmich divoch Banskej Štiavnice vaše deti neunavilo , potom sa určite oplatí povodiť ich po miestnych malých kopcovitých uličkách, kadiaľ chodil štiavnický Nácko a vtipkoval. Vy sa môžete kochať výhľadmi na Banskú Štiavnicu. Nebojte sa vydať  úzkou uličkou, ktorá vyzerá ako vchod do dákeho dvora. Ono je to bežný chodník v Banskej Štiavnici. A ktovie, možno sa deťom podarí zbadať chrbát utekajúceho permoníka – malého škriatka, ktorý pomáhal baníkom. Celý kopec je popretkávaný takýmito uličkami.

Permoníci sú malí mužíčkovia, ktorí vedeli pomôcť, ale aj uškodiť. Pomáhali vtedy, keď im niekto niečo podaroval, veľkú radosť mali z tabaku do fajky. V Banskej Štiavnici bola tradícia výroby fajok- takzvaných štiavničiek. Takáto fajka nesmela chýbať žiadnemu baníkovi. Takže dať tabak permoníkovi naozaj nebol pre baníka problém.  Keď niekto nemal dobré úmysly, permoník ho povodil po podzemí tak, že sa už v živote na svetlo sveta nedostal. Tak deti pozor na to, s akými úmyslami vstupujete do Banskej Štiavnice.

Ak už ani toto nezmorí malých objaviteľov, tak sa určite dorazia v už spomínanej (v úvodnom článku) Terra Permonii. Uložte svoje deti do tohto parku zábavy a tvorivosti. V rámci psychohygieny sa potom na chvíľku rozíďte. Ocko sa vydá do najoriginálnejšieho pivovaru na Slovenku – pivovaru ERB, ktorý sa môže chváliť špičkovou pivovarníckou technológiou a neskutočne lahodnými druhmi piva. Krásny bavorský interiér, medené varnice, všetko štýlové a zladené do doby najväčšej slávy Banskej Štiavnice. Korunou tohto malého pivovaru je podkrovné divadlo. Tu sa konajú komorné divadelné vystúpenia, či malé sólo koncerty. A to je zážitok nielen pre pivára. No a maminka si pôjde oddýchnuť a dať si kapučínko do legendárnej kaviarne Divná pani. Interiér kaviarne je krásny, jedinečný. Je málo kaviarní na Slovensku, ktoré majú to pravé „genius loci“. Maminka si tam určite dobije baterky.

Oddýchnutým rodičom poradím aj program pre nezničiteľných detských terminátorov. Hej, hej, deti, toto bude pre tie, ktoré sa neboja tmy. Mám pre vás jednu nočnú hru,ale iba pre naozaj odvážnych. Mesto Banská Štiavnica je opradené legendami a legendárny je aj miestny cintorín. Tu našli večný odpočinok mnohé významné duše Banskej Štiavnice. Zoberte deti, baterku a nocou sa vydajte k bráne miestneho cintorína. Bobríka odvahy získa ten, kto mi pošle správu o tom, aká veľká múdrosť je zobrazená pri vchode do mestského cintorína.

V Štave, ako vravia miestni, je toho veľmi veľa a ešte viac v jej okolí. Tak odpusťte, Banskoštiavničania, že som nespomenul nádhernú botanickú záhradu s obrovskými sekvojami, ktoré neobjíme ani štvorčlenná rodina, drevený pohyblivý betlehem s celou Banskou Štiavnicou, akoby ju z dreva vystrúhal, smaragdovú vodu malej vodárenskej, čajovňu v Klopačke, poľovnícky kaštieľ Sv. Antol  a ďalej píšem do stratena… Určite by som ešte vedel popísať dlhé strany o Banskej Štiavnici, no treba sa posunúť ďalej, do iných krásnych miest a kútov Stredného Slovenska.

Svetová mincovňa aj geografický stred Európy

Cesta z Banskej Štiavnice do ďalšieho banského mesta Kremnica vedie po prúde rieky Hron smerom do mesta Žiar nad Hronom. Potom sa vydáte smerom na sever. Do mesta, ktoré preslávila razba mincí. Áno, Kremnica by sa mohla dostať na mapu vtedajšieho sveta aj vďaka baníctvu, no viac ako ťažba nerastov ju preslávila  mincovňa. Toto mesto je krásne a ako jedno z mála na Slovenku si zachovalo ešte staré mestské opevnenie aj so vstupnou bránou. Prejsť cez túto krásnu bránu odporúčam aj s deťmi  pešo.

Kremnica

Centrum a námestie nie je veľké, no svojou zachovalou architektúrou pôsobí naozaj impozantne. Dominantou námestia je mestský hrad Kremnica. Odporúčam navštíviť tento hrad a zaplatiť si výstup na hradnú vežu. Po výstupe na vežu sa vám naskytne nádherný panoramatický výhľad na všetky svetové strany a Kremnicu i okolie budete mať doslova na dlani. Prečo som spomenul túto vyhliadku ako prvú ? Nuž preto, aby ste deti navnadili, čo všetko pekné ich čaká. Po návšteve veže treba určite s deťmi navštíviť mincovňu, kde deti budú sledovať prehliadku a razbu mincí na raziacich strojoch ešte z čias Rakúsko-Uhorska.

Je zaujímavé vedieť, čo sa stalo so zlatom či striebrom, ktoré vyťažili napríklad v Banskej Štiavnici. Po pútavej návšteve mincovne vám odporučím zájsť len kúsok oproti do Múzea mincí a medailí, kde budete počuť ,ako štrngajú mince. A na záver prehliadky si určite odnesiete pamiatku v podobe deťmi vyrazenej mince. Je priam absurdné, že na takom malom priestore, ako je kremnické námestie, nájdete toľko atrakcií. Korunu všetkým múzeám dá Múzeum Gýča.

Tu sa dostanem k tomu, že Kremničania majú zmysel pre humor. Veď už svetoznáme Kremnické gagy – festival humoru a satiry mi dáva jednoznačne za pravdu. Tu ale musím povedať, že tento vtipný festival je skôr pre starších a lístky naň si treba zadovážiť dopredu.  A Múzeum Gýča asi nie celkom úplne pochopia deti v predškolskom veku.

Okolie Kremnice je obklopené kopcami Kremnických vrchov. Odporúčam s deťmi navštíviť blízku atrakciu v malej lyžiarskej obci Krahule. Krahule nie sú len známym lyžiarskym strediskom, ale majú ešte jednu, možno nie úplne nápadnú, no o to krajšiu atrakciu. Do rodinného albumu vám určite odporúčam urobiť si fotku pri kameni, na ktorom je vygravírované GEOGRAFICKÝ STRED EURÓPY. Áno ,Slovensko je naozaj stred Európy a v strede bytosti býva srdce. Aj preto sa o Slovensku vo svete píše ako o srdci Európy. Fotka pri takejto atrakcii je  zážitok, za ktorým sa oplatí zájsť.

V blízkosti obce Krahule sa nachádza Skalka (1232 m.n.). Najvyšší vrch Kremnických vrchov a zároveň miesto, kde si najmä v zime dosýta môžete užiť bežky. Na Skalke trénujú slovenskí reprezentanti v bežeckom lyžovaní. Ktovie, možno budete mať v zime šťastie a stretnete aj bývalú slovenskú reprezentantku -olympijskú zlatú medailistku Nasťu Kuzminovú, ktorá je síce pôvodom z Ruska, ale už má slovenské občianstvo a svoju rodinu si založila v Banskej Bystrici.

Kremnické vrchy – Skalka

V lete Skalka ponúka novú atrakciu „Skalka aréna“, ktorá sa môže pochváliť jediným lanovým mostom na Slovensku s dĺžkou 78 metrov a hĺbkou 45 metrov. Prejsť po ňom je naozaj nezabudnuteľný zážitok a môžete tak prekonať svoju fóbiu z výšok. Nájdete tu aj  iné ferratové atrakcie. Musím povedať, že tento zážitok je len pre staršie deti. No ak máte v skupine puberťáka, tak v tom prípade mu tento zážitok doslova vytrhne mobil z rúk.

Myslím, že tu môžem nateraz môj článok prerušiť ,nakoľko už vidím, že z toľkých dobrodružných výletov sa vám asi točí hlava ako na tom spomínanom ferratovom moste. Nuž teda, určite sa vydajte navštíviť Banskú Štiavnicu a objaviť jej sedem divov, v noci prečítať, čo je napísané na ceduli pri miestnom cintoríne, či zasmiať sa na dôvtipe Kremničanov a urobiť si selfie v srdci Európy.

Nabudúce si prečítate, ako asi mohol vzniknúť názov mesta Zvolen. Navštívime hradisko, ktoré je čo do rozlohy väčšie, ako najväčší hrad v Európe. Pozrieme sa do kraja, kde slovenská bryndza je surovinou číslo jeden, kde pri clivých tónoch fujary sa pasú ovečky pri západe slnka a kde sa rodia chlapi vysokí a mocní ako jedle. Tak sa nateraz s vami lúčim.

Do objavovania priatelia.

Muro Banskobystrický

Publikováno: 25. 9. 2019