Pred Vianocami do domácnosti často pribúdajú nové darčeky – a spolu s nimi aj otázka: „Kam to všetko dáme?“ Poličky sú plné, boxy ledva zatvárate a deti sa aj tak väčšinou hrajú s niekoľkými obľúbenými kúskami. Namiesto pocitu viny môžete urobiť z triedenia hračiek jemný, láskavý proces – pre seba aj pre deti.
Prečo sa púšťať do triedenia hračiek
Pred Vianocami je prirodzené, že domov prichádzajú nové hračky a darčeky. Ak však nemajú svoje miesto, veľmi ľahko vznikne chaos, v ktorom sa strácajú deti aj dospelí. Triedenie nie je o dokonalom poriadku, ale o tom, aby sa u vás doma dalo pokojne dýchať a hrať.
Má zmysel premýšľať o triedení najmä preto, že:
- Prichádzajú nové hračky – je dobré urobiť im priestor, aby neboli len „naložené navrch“.
- Deti sa v množstve strácajú – pri príliš veľkom výbere často nevedia, po čom siahnuť, a rýchlejšie sa nudia,
- Učíte štedrosť a zdieľanie – hračky môžu pokračovať ďalej, potešiť iné dieťatko a nezostať zabudnuté v krabici.
Cieľom nie je mať domácnosť ako z katalógu, ale také množstvo hračiek, v ktorom sa Vaše dieťatko vie zorientovať a kde je priestor aj na novú radosť.
Jemný návod na triedenie hračiek spolu s deťmi
Kľúčové je slovo spolu. Nie potajomky niečo „vyhodiť“ alebo schovať, ale pozvať dieťa do procesu rozhodovania. Vtedy sa cíti rešpektované a pritom sa učí, že veci majú svoj začiatok aj koniec.
1. Pripravte pôdu vopred
Môžete povedať napríklad: „Blížia sa Vianoce a Ježiško (alebo Santa) prinesie nové hračky. Poďme urobiť miesto tým, s ktorými sa už nehráme, a niekomu nimi urobíme radosť.“ Jemne tak zdôrazníte, že nejde o trest, ale o pomoc iným deťom a o to, aby sa u vás doma dalo ľahšie hrať.
2. Tri krabice: srdcovky, neviem, darček ďalej
Pomôcť môže jednoduché rozdelenie do troch košíkov alebo krabíc:
- „Moje srdcovky“ – hračky, ktoré si dieťatko určite chce nechať.
- „Neviem“ – hračky, pri ktorých si nie je isté.
- „Darček pre iné dieťa“ – hračky, s ktorými sa už nehrá alebo z nich vyrástlo.
Je jemnejšie, ak dieťatko najskôr vyberá to, čo si chce určite nechať. Až potom hľadáte to, čo môže ísť ďalej.
3. Rešpektujte „áno“ aj „nie“
Ak dieťatko trvá na hračke, ktorá Vám pripadá zbytočná, skúste jeho rozhodnutie prijať. Hračka môže mať preň symbolický význam alebo spomienku. Môžete povedať: „Vidím, že túto hračku ešte chceš. Zatiaľ ju necháme medzi tvojimi srdcovkami.“ Učí sa tak, že jeho hlas má váhu.
4. Krabicu „neviem“ nechajte odležať
Krabicu s označením „neviem“ môžete odložiť na menej viditeľné miesto. Po pár týždňoch si všimnite, či sa dieťatko po niektorej z týchto hračiek pýta. Ak nie, je to jemný signál, že sú pripravené posunúť sa ďalej – ako darek pre iné dieťa.
Ako darovať hračky ďalej bez pocitu viny
Rozlúčiť sa s hračkami nie je vždy jednoduché – ani pre deti, ani pre rodičov. V hlave často znejú myšlienky: „Niekto za to zaplatil, nemôžem to len tak posunúť ďalej.“ alebo „Možno sa nám to ešte niekedy zíde.“ Je v poriadku, že to tak cítite. Zároveň si môžete jemne pripomenúť, že hračka, ktorá sa už nepoužíva, nerobí radosť nikomu. Tým, že ju posuniete ďalej, jej dávate druhý život – a niekomu inému malý darček.
Kam môžu hračky putovať ďalej?
-
Charita či komunitné centrum – hračky v dobrom stave, čisté, s kompletnými dielikmi môžu potešiť deti z rodín, ktoré si nové dovoliť nemôžu.
-
Bazár alebo online predaj – niektoré väčšie či drahšie kúsky môžete predať (napr. cez bazár). Získané peniaze môžete premeniť na spoločný zážitok, knihu alebo nový kúsok, ktorý si dieťa skutočne praje.
-
Darovanie kamarátke alebo susede – najmä vtedy, ak má mladšie deti. Hračka ostáva „v rodine“ či v kruhu blízkych a dieťa má pocit, že ide k niekomu, koho pozná.
-
Škôlka, herňa, detský kútik – vhodné sú odolné hračky, stavebnice, autíčka, vláčiky či spoločenské hry. Tam sa z nich teší viac detí naraz.
-
Detské oddelenia nemocníc / čakárne – po dohode s personálom môžu niektoré hračky spríjemniť čas chorým deťom (opäť platí: čisté, bezpečné, v dobrom stave).
-
Rodinné alebo krízové centrá – ak vo Vašom okolí fungujú, často uvítajú hračky pre deti v náročnejších životných situáciách.
Pri deťoch môžete rozlúčku s hračkou opísať napríklad takto:
„Na túto hračku si sa už dlhšie nehral/a, ale niekde je dieťa, ktoré by sa jej veľmi potešilo. Pošleme ju tam a urobíme mu radosť?“
Ak je lúčenie náročné, môžete si hračku pred darovaním krátko odfotiť – ako malú spomienku. Deti často poteší aj to, keď vedia, kam hračka ide („k bábätku od tety Katky“, „do škôlky, kde sa s ňou budú hrať všetky deti“).
Dôležité je, aby ste z procesu nemali pocit „vyhadzovania“, ale skôr pocit posúvania dobra ďalej – od Vás, cez hračku, k ďalšiemu dieťatku.
Prečo menej hračiek často znamená viac hry
Možno to znie prekvapivo, ale často platí, že čím viac hračiek dieťatko má, tým kratšie a povrchnejšie sa s nimi hrá. Veľké množstvo vecí môže byť pre dieťatko zahlcujúce – ťažšie sa sústredí a len ťažko sa ponorí do hry naozaj do hĺbky.
Menej hračiek môže priniesť viac radosti, pretože:
- Znižuje zahltenie – dieťa nemá pocit, že musí neustále „preklikávať ponuku“.
- Podporuje fantáziu – jedna stavebnica môže byť dom, loď aj zoo; jedna bábika môže mať mnoho rolí.
- Uľahčuje upratovanie – menej vecí znamená menej chaosu, čo znižuje stres aj pre Vás.
- Robí priestor zážitkom – hra nie je len o veciach, ale aj o spoločnom čítaní, stavaní bunkra či spoločenských hrách.
Menej hračiek neznamená chudobnejšie detstvo. Často naopak – prináša viac priestoru, pozornosti a fantázie.
Láskavý záver pre mamy
Nie je vašou úlohou mať dom ako z katalógu ani dokonale zoradené boxy s hračkami. Ak sa vám pred Vianocami podarí urobiť aspoň malé triedenie – hoci len jednej poličky či jedného košíka – už to má zmysel. Každý malý krok, ktorý prinesie o trochu viac prehľadu a pokoja, je darom pre Vás aj pre deti.
Najdôležitejšie je, aby sa u vás doma dalo hrať, smiať sa, odpočívať a byť spolu – nie aby bolo všetko podľa prísnych predstáv o „poriadku“. Hračky sú dôležité, ale ešte dôležitejšie je, aby sa medzi nimi nestratili deti. A aby ste sa medzi nimi nestratili ani vy.
