Zvolen jest toto miesto pre život… Stredné Slovensko – dobrodružstvo za každým rohom (1. časť)

Čertova skala aj Pustý hrad.

Zároveň mi tak trochu nahrávajú, lebo nič lepšie, ako začať písať ďalší článok vetami o krásach banskoštiavnického kúta si cestovateľ-pisateľ ani nemôže želať. Prv, ako vojdeme do mesta Zvolen a objavíme jeho krásy, upriamim vašu pozornosť na prírodný úkaz, ktorý nemá na Slovensku obdobu.

Kúsok za odbočkou z diaľnice R1 smer obec Budča sa nachádza Čertovská koliba a ešte kúsoček odtiaľ sa začína náučný chodník s jedenástimi zastávkami. A na jeho konci je úkaz div divúci. Túto raritu, ktorá sa dá vidieť počas celého roka, môžete navštíviť aj s predškolákmi. Práve pre nich bude záhadou, ako vlastne tento skalný útvar môže existovať a stopercentne budú veriť na čertov, lebo koho iného by to bola robota.

Na náučnom chodníku vám na jednotlivých zastávkach porozprávajú o biotopoch tohto miesta, živočíchoch, ktoré tu žijú a aj o ich význame pre miestnu prírodu. Na konci chodníka je, ako som už spomínal Čertova skala – skalný hríb, ktorý ako keby levitoval nad strmým zrázom. Je fascinujúce si urobiť foto pri tejto skale, ktorá akoby potierala logiku a zemské zákony.

Z čisto vedeckého pohľadu je to sopečný útvar, ktorý vznikol činnosťou vody a vetra pred stovkami tisíc rokov. Na druhej strane pohľad na tento útvar dáva priestor predstave, že môže byť dielom nadprirodzených bytostí.  Výhľad do kotliny je krásny a keď sa z Čertovej skaly pozriete smerom na východ, možno v diaľke uvidíte cieľ našej ďalšej zastávky.

Vydajte sa po R1 smerom k mestu na Strednom Slovensku, o ktorom sa hovorí, že keď  jeho prví obyvatelia prišli na územie, kde sa spájajú dve rieky Hron a Slatina, ich vodca si všimol krásnu úrodnú zem a  vyriekol vetu: „To jest miesto k žitiu. Ja zvolen som miesto nášho bytia.“ Od tých čias toto miesto volajú Zvolen.

Pustý hrad.

Či je to pravda alebo nie sa už nedozvieme, jedno, čo určite isté je, že nad sútokom riek Hron a Slatina je vrch, na ktorom ešte pár desiatok rokov rástol len hustý les. V tom hlbokom lese mi raz jeden známy rozprával, že sa tu nachádzajú zbytky čohosi,čo vyzerá ako hradný múr. Keď vojdete do mesta Zvolen po ceste vedúcej smerom na Lučenec, odbočte smerom k zimnému štadiónu a kúsok za ním je malé parkovisko, kde odparkujte auto a spolu s malými objaviteľmi sa vydajte hore do kopca.

Možno sa aj vám podarí, tak ako mne pred pár desiatkami rokov, objaviť v lese hradný múr. Ja som sa tam vydal s kamarátmi skautmi a vtedy sme v tom hlbokom lese naozaj našli pozostatky hradných múrov,  pri ktorých  už prebiehali archeologické výskumy. Vtedy sme ešte nevedeli, že to, čo sme videli hlboko v lese, boli múry spodného hradu, a že za stromoradím, hmlou a kopcom sa ukrýva celé obrovské hradisko.

Samozrejme, archeológovia to vedeli a pracujú na odkrývaní a budovaní hradu dodnes. No my sme sa v tej dobe cítili ako malí Indiáni Jonesovia. Dnes je Pustý hrad vyčistený, les už tam nie je a až teraz vidno jeho plnú krásu a veľkoleposť. Skladá sa z dvoch hradov – horného a dolného a v čase najväčšej slávy tento hrad patril k najkrajším skvostom. Tu ženili synov a vydávali svoje dcéry najväčší králi Strednej Európy.

Údajne najlegendárnejšími na tomto hrade boli poľovačky. Zverou sa to tu v okolitých lesoch len tak hemžilo a tak je ľahké si predstaviť, že to bola pravda. Prečo sa vlastne volá pustý? Je to celkom prozaické. Sláva Pustého hradu začala upadať ešte pred pustošením krajiny tatárskymi vojskami. Veľakrát vyhorel a poslednú ranu mu dalo postavenie nového hradu vo Zvolene a tak krásne hradisko začalo chátrať a doslova pustnúť. Až to dospelo do štádia, kedy celé hradisko pohltila späť príroda.

Dnes je už však realita iná a Pustý hrad vstáva z popola ako bájny vták Fénix. Archeologický výskum pokračuje a archeológovia stále objavujú nové a nové zaujímavé čriepky histórie. Z horného hradu sú nádherné výhľady do celej zvolenskej doliny a za pekného počasia môžete vidieť aj celý hrebeň Nízkych Tatier, či Slovenské rudohorie a Poľanu. Dnes už na Pustom hrade okrem vykopávok máte aj možnosť občerstvenia, a keď budete mať šťastie, zúčastníte sa aj rôznych podujatí, na ktorých môžete zažiť vystúpenia šermiarskych skupín, ktoré dotvárajú atmosféru veľkého hradiska.

Zvolen, dobronivský kraj, no aj návrat ku koreňom.

Pod Pustým hradom sa rozkladá mesto s bohatou históriou. Osada, ktorá sa nachádzala kúsok nad terajším mestom Zvolen, Borová hora, už existovala pred Kristom a objavili ju po rieke Hron putujúci rímski vojaci. Zmienka o tom je vytesaná do skál v tejto lokalite. Tu sa nachádza aj borové-rádioaktívne  jazierko a napriek jeho unikátnosti sa o tomto mieste vie veľmi málo a možno ani miestni nebudú vedieť, kde sa toto miesto nachádza.

Ja prezradím, že ho nájdete v areáli arboréta Borová hora kúsok nad Zvolenom smerom na kúpeľné mestečko Sliač. Výlet sem určite stojí za to, a to aj preto, lebo tu určite nenájdete masy turistov. O turistoch sa ale určite dá hovoriť v centre mesta. Centrum mesta tvorí veľké námestie, ktoré je veľkosťou možno rovnaké ako to v Spišskej Novej Vsi, o ktorom sa hovorí, že je jedno z najväčších námestí s elipsovitým tvarom v celej Strednej Európe.

To zvolenské má veľa zaujímavostí. V severnej časti nájdete kostol sv. Alžbety, kde sa nachádza kostnica – pozostatok z morových čias, ktoré zasiahli aj toto mesto. Ešte severnejšie je krásny park Ľ. Štúra. Celé námestie na severe uzatvára renesančná Finkova kúria. Boli časy, keď tu stála osamote, teraz ju však žiaľ „vkusne“ dopĺňa sklenená budova obchodného centra. Nuž, duch  “ kapitalizmu“ si aj tu vyžiadal svoju daň.

Kostol Sv. Alžbety vo Zvolene

Len kúsok odtiaľ môžete s deťmi vidieť pozostatky mestských hradieb. Na opačnom konci námestia zase prekvapí monument valašky. Valaška, no vlastne len hlava valašky, lebo porisko je hlboko v zemi. Keď vám domáci povedia, že sa stretneme pri valaške, určite príďte sem a tu sa určite stretnete. S deťmi si kľudne môžete pri tejto obrovskej valaške zakrepčiť či zatancovať bačovský tanec. Áno, mesto Zvolen je vstupnou bránou na územie bačovských tradícií, ovečiek a dobytka. Aj preto často Zvolenčanom vravia „bryndziari“ , no o tom až neskôr.

Ešte pred odchodom smerom na východ nemôžeme vynechať niečo, čo s deťmi určite musíte vidieť. Balkánsku zmrzlinu v cukrárni Jadran na námestí SNP… Ale nie, žartujem, aj keď deti by určite túto pochúťku užili a spomínali dlho. Mal som na mysli Zvolenský zámok. Pamätám si ako dieťa, keď sme často chodievali za mojím starkým do malej dedinky Breznička pri Poltári, že sme vždy prechádzali popri Zvolenskom zámku a ja som ho obdivoval.

Áno, aj v úvodnom článku som písal, že keď ste malý tak sa vám zdá všetko väčšie. A to je aj prípad  Zvolenského zámku. Časom sa mi už taký veľký nezdá. Možno je to tým, že ja som väčší a starší. Nech už sa na tento zámok pozeráte hocijakými očami, jedno je isté. Tento pôvodne lovecký zámok stál pri zániku hradu nad Zvolenom, z ktorého sa stal postupne Pustý hrad.

Matej Korvín vtedy postavil lovecký zámok, ktorý postupne prerábali až do dnešnej podoby. Dlho ho miestni volali nový Zvolenský zámok. Predtým tu bolo útočisko pánov pri poľovačkách, neskôr sa stal symbolom mesta Zvolen a dnes sa tu nachádza múzeum, galéria, konajú sa tu svadobné obrady, ale aj koncerty či divadelné predstavenia. Dnes sa právom radí  medzi najväčšie hrady v Strednej Európe.

S deťmi sem môžete ísť v každom ročnom období. Prehliadky zámku sú pravidelné. No zvolenský zámok ukrýva ešte jednu miestnu legendu a tou je zvolenská čajovňa. Toto miesto ale odporúčam navštíviť bez detí, nakoľko návštevníci čajovne by sa mali správať potichu a to deťúrencom ťažko vysvetlíte. Mohol by som ešte písať ódy na toto mesto, v ktorom som prežil krásnych osem rokov a mám tu množstvo kamarátov, s ktorými som v kontakte neustále.

Za zmienku pre deti snáď stojí, že pre mňa je Zvolen mestom medokýšov. Presvedčiť sa s deťmi môžete napríklad na hlavnej železničnej stanici, kde vám pod nosom doslova vyviera jeden z prameňov. Takýchto prameňov je po okolí veľmi veľa. Apropo, železničná stanica.

Pancierový vlak Hurban.

Skoro by som bol zabudol na pancierový vlak. Zvolen bol už pred druhou svetovou vojnou hlavným železničným uzlom, a keď vypuklo Slovenské národné povstanie, práve zo  zvolenských železničných opravovní vyrazili pancierové vlaky Hurban, Štefánik, ktoré sa postupne zapojili do bojov proti fašistickému Nemecku. Svoju vojnovú úlohu zohrali napríklad v bojoch pri Čeremošnom či Varíne.

Časť pancierového vlaku Hurban nájdete s deťmi medzi hlavnou železničnou stanicou a Zvolenským zámkom. Tento pancierový vlak je malou ochutnávkou toho, na čo sa môžete tešiť v hlavnom meste odboja a Slovenského národného povstania. Zo Zvolena sa najprv vydáme smerom na  juh do Krupiny.

Pancierový vlak Hurban vo Zvolene

Prvé, čo treba deťom určite ukázať potom, ako sa rozlúčite s mestom Zvolen, je malý domček učupený pod lesom. Niekde v týchto miestach vraj bývala bosorka. Áno, jedna z posledných bosoriek, ktorú v roku 1509 upálili práve vo Zvolene. Tak sa o tom píše aj v mestských listinách. Veľa historikov sa zhoduje, že táto poprava, ako aj mnoho iných, boli nespravodlivé.

V tých časoch  sa za bosorku považovala najčastejšie osoba, ktorá sa vymykala dobe a venovala sa napríklad ľudovému liečiteľstvu. Bosorka, alebo tiež vdova Katka, mala porodiť dieťa niekoho z mestských vplyvných mešťanov a pravdepodobne sa jej chcel takto niekto zbaviť. No, to už je skôr námet pre román, deťom možno takto šokovo ukázať, aká krutá doba vtedy bola, aby sme si tu dnešnú vážili viac.

Dobronivský hrad.

Po skoro hororovej zmienke by som pozornosť upriamil na Dobronivský hrad. Keď sa budete presúvať smerom ku Krupine, na ľavej strane  cesty sa nachádza zrúcanina Dobronivského hradu. Pokochať sa krásnymi výhľadmi z hradu Dobrá Niva naozaj stojí za to. Odporúčam odbočiť a vyšliapať si s deťmi na kopček, na ktorom sa nachádza torzo, zrúcanina hradu.

Z tohto kopčeka je naozaj krásny výhľad do okolia. Keď sa budete kochať výhľadom, deťom treba pripomenúť, že priamo pred vami sa rozprestiera kraj Ostrolúckych… Niečo vám to meno hovorí? Áno, áno, Adela Ostrolúcka –  tajná láska Ľudovíta Štúra tu v tomto kraji žila, tu sa zrodila ich láska. Kúsok od hradu Dobrá Niva je obec Ostrá Lúka, kde sa nachádza kaštieľ rodiny Ostrolúckych.

Slatinské Lazy.

Keď budete pokračovať ďalej do Krupiny, dostaneme sa za obcou Dobrá Niva na pliešovskú križovatku. Za obcou Pliešovce to už je naozaj len na skok na Slatinské Lazy. Práve tu medzi Pliešovcami a Slatinskými Lazmi je oblasť, kde zastal čas. Ja osobne mám rád takéto biele miesta na mape sveta, kde zastal čas a človek sa tu môže doslova dotknúť minulosti. Prežiť krásne návraty do čias, kedy neboli mobilné zariadenia, kde na vás za každým rohom neskákala skrytá reklama. Zastaviť sa a ukázať deťom, že ešte stále existuje priestor, kde je všetko ako v minulosti, nevinné a čisté.

Slatinské lazy

Možno sa to bude deťom zdať naivné a detinské, ale veď práve o to ide. Zaježová je miesto, kde sa dá načerpať potrebná energia. Nájdete tu lazy, osady s pár domčekmi, kde už síce málokde nájdete starenku či starčeka, ale zato tu nájdete mladých ľudí, ktorí práve túžia po návrate ku koreňom svojich starých otcov a mám. Deti tu zažijú nefalšované spojenie s prírodou, jednoduchosť, ktorú deti milujú.  A aj nám „veľkým“ občas nezaškodí  užiť si takú chvíľku a vrátiť sa do úprimných a čistých čias. Tak otvorte hlavu aj myseľ a nechajte na týchto miestach prúdiť energiu prírody do vašich tiel.

Do objavovania priatelia.

Muro Banskobystrický.

Pokračovanie tejto časti nájdete tu.

Publikováno: 7. 11. 2019