V momente, keď začíname nový partnerský vzťah, dúfame, že jeho priebeh bude láskyplný a harmonický. Obvykle nepremýšľame nad chybami druhého a možnými úskaliami vzťahu. Na druhom vidíme len to dobré a na vzťah pozeráme cez “ružové okuliare”. O tom je tiež, koniec koncov, zamilovanosť.
Užší kontakt a konfliktné situácie
S postupujúcim časom a prehlbujúcim sa vzťahom sa však s partnerom dostávame do stále užšieho kontaktu. Partnera poznávame čím ďalej, tým lepšie. Pribúdajú konfliktné situácie, ktoré sa nevyhnú žiadnemu zo vzťahov. V niektorých prípadoch sa môže stať, že si u partnera začíname všímať varovné signály.
Hnevá sa a vyhráža sa rozchodom, keď chceme ísť na večierok s priateľmi. Vybuchne, keď spomenieme kolegu v práci. Kontroluje, s kým si píšeme na sociálnych sieťach. Pri hádkach sprosto nadáva, búcha do stola, hádže vecami. Občas do nás strčí. V jeho reči sa čím ďalej tým častejšie objavujú ponižujúce a zosmiešňujúce komentáre na našu osobu. A potom príde facka.
Tieto signály nás upozorňujú na skutočnosť, že sa pravdepodobne nachádzame v násilnom vzťahu. Podľa štatistík sa násiliu nevyhne približne štvrtina partnerských vzťahov. Odborníci opisujú päť foriem násilia:
- Fyzické násilie, ktoré znamená použitie fyzickej moci s cieľom ublížiť druhému, spôsobiť mu bolesť, zastrašiť ho, alebo ho ponížiť. Fyzickým násilím je myslené napríklad fackovanie, strkanie, trasenie, ťahanie za vlasy, bitie, kopanie, zraňovanie za pomoci predmetov.
- Psychické násilie, do ktorého sa radia vyhrážky (vyhrážanie sa bitím, odobratím detí alebo finančných prostriedkov, samovraždou atď.), degradujúce a ponižujúce správanie (zosmiešňovanie, nadávky, znižovanie kompetencií partnera atď.), kontrolu (kam partner chodí, s kým sa stretáva, ako sa oblieka atď.), patologickú žiarlivosť, izoláciu (zakazovanie partnerovi stýkať sa s priateľmi či rodinou, chodiť do práce atď.) a emočné násilie (ignorovanie partnera, arogantné konanie, vyvolávanie pocitu menejcennosti) .
- Sexuálne násilie, ktorým je myslené sexuálne obťažovanie, nútenie k vykonávaniu rôznych sexuálnych aktivít či praktík, ktoré si človek nepraje, znásilnenie.
- Materiálne násilie, do ktorého zahŕňame búšenie do dverí, múrov či iných predmetov, rozbíjanie a ničenie predmetov, hádzanie vecami.
- Latentné násilie, ktoré sa prejavuje permanentným strachom a napätím, že k násiliu znova dôjde. Všetko správanie partnera, ktorý je vystavený násiliu, je motivované snahou násilnému správaniu druhého predísť.
Násilie má negatívny vplyv na vývoj detí
Žiť v domácnosti s človekom, ktorý sa dopúšťa násilia, znamená ohromnú záťaž pre celý rodinný systém. Pokiaľ sú navyše v rodine deti, aj ich sa celá situácia negatívne dotýka. Prítomnosť násilia v rodine má negatívny vplyv na vývoj detí a môže viesť k závažným zdravotným problémom, hoci nie sú priamymi obeťami násilia.
Deti môžu na prítomnosť násilia v rodine reagovať napríklad v podobe psychosomatických chorôb (bolesti hlavy, bruška atď.), agresívneho správania, úzkostí, sebapoškodzovania. Násilie zároveň plodí ďalšie násilie. Vie sa, že u detí, ktoré zažívajú násilie v rodine, je pravdepodobnejšie, že sa v dospelosti násilia budú samé dopúšťať, alebo mu budú vystavené.
Ako sa vymaniť z nezdravého vzťahu?
Vymaniť sa z násilného vzťahu je veľmi náročným úkonom. Obvykle nejde o jednorazový krok, ale o dlhodobý proces, ktorý vyžaduje od osoby, ktorá sa snaží o zmenu, mnoho síl, odvahy a snahy. Ten z partnerov, ktorý tento krok urobí, potrebuje veľkú oporu v ľuďoch a inštitúciách okolo seba. Jedine tento krok je ale šancou na pozitívnu zmenu. Zastavenie násilia je jediné možné riešenie situácie.
Začiatkom vystúpenia z cyklu násilia je jeho pomenovanie. Upozornenie na to, že sa násilie deje. Našťastie existujú organizácie, ktoré sa zameriavajú na pomoc a podporu osobám vystaveným aj dopúšťajúcim sa násilia. Ide o:
- Intervenčné centrá (https://lnk.sk/vyct)– bezplatná služba pre osoby ohrozené domácim násilím. Nachádzajú sa v každom kraji.
- Neziskové organizácie bezplatne poskytujú široké spektrum služieb. Napríklad služby krízovej intervencie (telefonické krízové linky – napr. Linka dôvery Nezábudka, IPčko, Národná linka pre ženy zažívajúce násilie), azylové domy, sociálno-právne poradenstvo, terapeutické programy na zvládanie hnevu, pomoc pre detské obete domáceho násilia.
Tieto organizácie môžu byť prvým miestom, kam sa osoba, ktorá je násiliu vystavená, príp. sa ho dopúšťa, môže obrátiť o pomoc. Najjednoduchšie je začať telefonátom na niektorú z krízových liniek. Hlavné je požiadať o pomoc a nebyť na to sám.
Registrujte sa, nech vám neuniknú ďalšie zaujímavé články, príp. súťaže a testovania, do ktorých sa môžete zapojiť.
