Som slobodná mamička, ktorá poberá opatrovateľský príspevok na syna… Toto je môj a Maťkov príbeh, ktorý prežívam s láskou, hoci nie je vôbec jednoduchý…
Maťko sa narodil v Prahe
Maťko, teraz už 6 ročný chlapček, je moje vytúžené dieťatko. Celé tehotenstvo prebiehalo v poriadku. Nefajčila som, nepila, stravovala som sa zdravo… Ale i napriek tomu nastali komplikácie.
Rodila som v Prahe. Týždeň pred pôrodom mi doma odtiekla plodová voda. Po príchode do nemocnice mi lekárka povedala, že nevedia, či ide výtok alebo plodovú vodu i napriek tomu, že urobili test. Nechali si ma v nemocnici. Mala som tehotenskú cukrovku, a preto som nemohla dieťatko prenášať.
Maťkov príbeh nie je žiadna prechádzka ružovou záhradou
Počas týždňa sa 4 krát pokúšali vyvolať pôrod rôznymi tabletkami a tyčinkami, čo vôbec nezaberalo, len mi spôsobovalo veľké bolesti. Pripadala som si ako pokusný králik. V deň pôrodu som mala veľké bolesti, trápila som sa 12 hodín. Keďže pôrod nepostupoval, lekári sa rozhodli pre cisársky rez. Aj ten však dopadol nešťastne. Počas operácie mi zarezali do čreva a synčekovi sa dostali výkaly do tráviaceho systému, bol pridusený, intubovali ho. Z pusinky mu šla pena…
Obaja sme mali silnú infekciu, takmer sme zomreli.. Mňa operovali, zobrali mi slepé črevo, čistili črevá. Maťkovi poškodili pri pôrode mozoček a má následky na celý život. Má DMO s črtami autizmu, atypický autizmus.

Po očkovaní sa stav zhoršil
Po očkovani MMR prestal rozprávať, začal sa hrýzť, mal hysterické záchvaty. Je silne hyperaktívny a všade sa štverá. Musíme mať zábrany na oknách, závory na dverách, aby neušiel. Nemôžeme mať iný nábytok, len skrine a všetko musí byť umiestnené z dosahu, aby sa nevyštveral a všetko nezničil. Má veľkú silu, už polročný robil premety v ohrádke.
Sám sa nenapapá, nerozpráva…
Navštevujeme rôznych lekárov po celej SR, ale nikto mi nevie poradiť, ako ďalej. Maťko je stále plienkovaný, musím ho kŕmiť, sám sa nenapapá, nerozpráva. Stále je ako malé bábätko. Sme z malého mesta, nie je tu škôlka pre takto postihnuté deti, dochádzali sme do Lučenca 3 roky len 2-krát do týždňa. Momentálne má odklad povinnej školskej dochádzky, lebo ho nemôžu do školy nikde prijať. Neskôr nastúpi do špeciálnej školy vzdialenej od nášho mesta 35 kilometrov.
Sú lepšie i horšie dni…
5 rokov v noci nespal skoro vôbec, stačila mu hodina a ja som sa mu i napriek neprespatej noci musela cez deň venovať. Nezastaví sa ani na sekundu. Do obchodu s ním ísť nemôžem, lebo škrieka, všetko poškodzuje, hádže sa o zem. Nemôžeme chodiť na výlety ani na návštevy. Chodíme len na ohradené ihriská, aby som ho ustrážila a neušiel mi. O zamestnaní v tejto chvíli vôbec neuvažujem, lebo Maťka treba opatrovať 24 hodín denne.
Nie som matka, ako tie ostatné…
Som matka, ktorá nikdy neuvidí, ako jej dieťa spieva, tancuje, nebude mu pomáhať pri písaní domácich úloh. Nebude vidieť svoje dieťa na stužkovej, ani na promóciách. Nepovediem ho k oltáru…
Som matka, ktorá sa so svojím dieťaťom nikdy neporozpráva… Nepovie mi, ako sa cíti,čo má najradšej a ako ma ľúbi. Ale i napriek všetkému je to môj chlapček, ktorého nekonečne milujem. Bez neho by bol môj život prázdny. Urobil zo mňa lepšieho, silnejšieho a hlavne trpezlivejšieho človeka.
Registrujte sa a prihláste na odber ďalších zaujímavých informácií, bezplatných testovaní, súťaží a článkov, týkajúcich sa obdobia materstva, ktoré práve prežívate.
Chcete sa dozvedieť viac alebo sa podeliť o vaše skúsenosti s inými mamičkami? Pripojte sa do našej uzatvorenej skupinky mamičiek na Facebooku alebo nás sledujte na našom Instagrame.