Tehotenstvo je výnimočné obdobie plné očakávania, zmien a emócií. Spolu s ním však prichádzajú aj mýty a povery, ktoré často počúvame od rodiny, známych či okolia. Niektoré sú úsmevné, iné dokážu zbytočne vystrašiť. Pozrime sa na tie najčastejšie a vysvetlime si, čo je mýtus a čo realita.
- Hladkanie tehotenského bruška
- Nech na teba nepreskočí tehotenstvo
- Urieknutie a ochranné predmety
- Strihanie vlasov v tehotenstve
- Tvar bruška a pohlavie dieťaťa
- Dievča berie krásu
- Dvíhanie rúk nad hlavu
- Chuť na sladké alebo kyslé
- Tehotenské chute a znamienka
- Bocian a vrana – kto „prinesie“ bábätko
- Prečo mýty a povery pretrvávajú
- Záver
Hladkanie tehotenského bruška
V ľudových poverách sa často hovorí, že cudzí človek by sa nemal dotýkať tehotenského bruška, aby dieťa nebolo urieknuté alebo aby sa naň „nepreniesla zlá energia“. Takéto predstavy vznikali z prirodzenej snahy chrániť mamu aj bábätko v citlivom období.
Neexistuje žiadny vedecký dôkaz, že by dotyk mal negatívny vplyv na dieťatko. V skutočnosti ide najmä o osobné hranice. Mnohé budúce maminky sa necítia príjemne, keď sa ich niekto dotýka bez opýtania – a to je úplne v poriadku.
Nech na teba nepreskočí tehotenstvo
S dotýkaním sa tehotenského bruška súvisí aj ďalšia známa povera, ktorú mnohé ženy poznajú už od detstva – „nech na teba nepreskočí tehotenstvo“.
Podľa tejto predstavy by sa žena (alebo dievča) nemala príliš často dotýkať tehotnej ženy, najmä jej bruška, ani sa dlhodobo zdržiavať v jej blízkosti. V niektorých regiónoch sa dokonca hovorilo, že tehotenstvo môže „preskočiť“ aj vtedy, keď si niekto sadne na rovnaké miesto alebo použije tú istú stoličku.
Tehotenstvo sa v minulosti vnímalo ako silný stav plodnosti a životnej energie, ktorá sa podľa povier mohla prenášať ďalej. Táto predstava mala najmä vyjadriť rešpekt k tehotnej žene a k sile nového života.
Urieknutie a ochranné predmety
V ľudových tradíciách sa často objavujú drobné ochranné symboly – červená stužka, špendlík na oblečení či rôzne talizmany. Podľa povier mali chrániť tehotnú ženu a jej dieťa pred „zlým okom“ a nepriaznivými vplyvmi okolia.
Z pohľadu medicíny tieto predmety nemajú skutočný ochranný účinok. Pre mnohé ženy však môžu predstavovať symbol istoty a pokoja. Ak niečo prináša pocit bezpečia a pohody, môže to mať pozitívny vplyv na psychickú pohodu budúcej mamy – a práve tá je v tehotenstve veľmi dôležitá.
Strihanie vlasov v tehotenstve
V minulosti sa verilo, že vlasy sú nositeľom životnej sily, a preto sa objavovala povera, že tehotná žena by si ich nemala strihať. Ľudia sa obávali, že by tým mohla ublížiť dieťaťu alebo mu „ubrať zo života“.
Vlasy nemajú žiadnu súvislosť s vývojom bábätka a strihanie vlasov dieťatku neškodí. Naopak, keď sa žena cíti dobre sama so sebou, má to pozitívny vplyv aj na jej vnútornú pohodu – a tá je v tehotenstve veľmi dôležitá.
Tvar bruška a pohlavie dieťaťa
Jedna z najobľúbenejších tehotenských povier hovorí, že špicaté bruško prezrádza chlapca a guľaté dievčatko. Takéto „odhady“ sa často tradujú najmä medzi staršími generáciami a sú skôr milým folklórnym spestrením rozhovorov.
Tvar bruška ovplyvňuje postava ženy, svalstvo, počet tehotenstiev aj poloha bábätka. S pohlavím dieťaťa však nemusí súvisieť.
Dievča berie krásu
Ďalšia rozšírená povera hovorí, že ak žena čaká dievčatko, „berie jej krásu“, zatiaľ čo pri chlapcovi má budúca mama žiariť a vyzerať lepšie. Táto predstava vznikla v časoch, keď sa telesné zmeny v tehotenstve spájali s pohlavím dieťaťa a často odrážali aj vtedajšie spoločenské pohľady na ženskosť a krásu.
Zmeny vzhľadu počas tehotenstva sú prirodzené a individuálne. Ovplyvňujú ich hormóny, únava či genetika, nie pohlavie dieťaťa. Každá žena je krásna bez ohľadu na to, koho nosí pod srdcom.
Dvíhanie rúk nad hlavu
Staré povery často hovorili, že tehotná žena by nemala dvíhať ruky nad hlavu, napríklad pri vešaní záclon, aby sa dieťa „nezamotalo“ do pupočnej šnúry. Táto predstava vznikla zo snahy chrániť bábätko pred niečím, čo ľudia kedysi nevedeli vysvetliť.
Poloha rúk nemá preukázaný vplyv na pupočnú šnúru. Oveľa dôležitejšie je dopriať si dostatok oddychu, nepreťažovať sa a vnímať potreby vlastného tela.
Chuť na sladké alebo kyslé
Podľa starých povier sa verilo, že tehotenské chute dokážu prezradiť pohlavie dieťaťa. Hovorilo sa, že ak mala žena chuť na sladké, čaká dievčatko, zatiaľ čo chuť na kyslé alebo výraznejšie jedlá mala naznačovať chlapca. Takéto odhadovanie patrilo k bežným rozhovorom v rodine a medzi známymi a bolo skôr milou tradíciou než skutočným pravidlom. V niektorých regiónoch sa však toto rozdelenie aj menilo, čo len potvrdzuje, že išlo o ľudové dohady.
Chute na jedlo sú prirodzenou súčasťou tehotenstva a súvisia najmä s hormonálnymi zmenami a aktuálnymi potrebami tela. S pohlavím dieťaťa však nesúvisia.
Tehotenské chute a znamienka
Tradovalo sa, že ak tehotná žena nedostane to, na čo má práve chuť, môže sa to u dieťaťa „odraziť“ v podobe znamienka. Táto povera vznikla v časoch, keď si ľudia snažili rôzne telesné prejavy vysvetliť symbolicky.
Dnes vieme, že znamienka sú dané geneticky a nesúvisia s tým, aké chute mala žena počas tehotenstva. Túžba po určitých jedlách je prirodzenou reakciou tela na hormonálne zmeny a jeho aktuálne potreby.
Bocian a vrana – kto „prinesie“ bábätko
V ľudových predstavách sa pohlavie dieťaťa často spájalo aj so zvieracími symbolmi. Najznámejším z nich je bocian, no v niektorých regiónoch sa spomína aj vrana.
Tradovalo sa, že bocian nosí chlapcov, zatiaľ čo vrana prináša dievčatká. Bocian bol vnímaný ako symbol sily, ochrany a pokračovania rodu, preto sa spájal najmä s chlapcami. Vrana, tajomnejšia a jemnejšia v ľudovej symbolike, sa zas spájala s dievčatami.
Tieto predstavy slúžili najmä ako rozprávkové vysvetlenie pre deti a ako hravý spôsob, ako sa v minulosti ľudia snažili určiť pohlavie dieťaťa ešte pred jeho narodením.
Dnes už vieme, že pohlavie dieťatka bocian ani vrana neurčujú. Napriek tomu majú tieto príbehy svoje čaro a pripomínajú nám dobu, keď sa nové životy vítali s fantáziou, symbolmi a rozprávaním.
Prečo mýty a povery pretrvávajú?
V minulosti si ľudia pomáhali tradíciami a poverami, aby si vysvetlili svet okolo seba a ochránili to, na čom im najviac záležalo – budúcu mamu a nové dieťa. Boli prejavom starostlivosti, obáv aj nádeje.
Aj dnes v nás tieto príbehy dokážu prebudiť pocit istoty, blízkosti a spojenia s minulosťou. Ak nám prinášajú pokoj a úsmev, majú v našich životoch svoje miesto
Záver
Tehotenstvo by malo byť predovšetkým obdobím pokoja, dôvery a starostlivosti o seba. Každá žena má právo vybrať si, čomu chce veriť a čím sa chce nechať sprevádzať. Najdôležitejšie je načúvať vlastnému telu, svojim pocitom a opierať sa o odborné rady.
Ak vám niektoré tradície prinášajú pocit istoty alebo milú spomienku na minulosť, pokojne si ich nechajte. A ak vás iné skôr zneisťujú, je úplne v poriadku ich s láskavosťou pustiť.
