Štedrý deň bol považovaný ľudovou vierou za deň nového počiatku, v tej dobe mal pre ľudí skutočný magický význam. A tak samotný charakter jedál, ich poradie a počet chodov symbolizovali predovšetkým želanú hojnosť v rodine a hospodárstve. Štedrovečerná tabuľa sa menila od západu na východ.
Večera na Štedrý deň
Ak však hovoríme o typickej večeri na Štedrý večer na Slovensku, je nutné dodať, že platilo „iný kraj – iný mrav“. V každom kúte Slovenska to bolo iné. Ale vždy išlo v prenesom význame, čo sa zloženie jedál týka, o základ v ľudovej viere. Jedlá sa pripravovali z obilnín, strukovín, ovocia, kapusty, veľmi často sa používal mak a cesnak. Na stole však nesmel chýbať tiež chlieb, vianočka a cibuľa. Súčasťou večere boli i čerstvé jablká, orechy, sušené slivky.
Štedrý deň sa niesol v znamení úplného pôstu až do večere, na ktorej sa podávali štedrovečerné jedlá. Samotný začiatok večere padol na piatu, či šiestu hodinu. Prvým chodom väčšinou bývali oblátky s medom alebo cesnakom.
Kapustnica, šošovicová či rybacia polievka
Rozdiely v tradíciách, čo sa jedla týka, boli najvýraznejšie pri polievkach. Káždá časť Slovenska mala tú svoju obľúbenú. Západne Slovensko bolo známe kapustnicou, v južných častiach kraľovala šošovicová či rybacia polievka. Stred bol najvernejší tradičnej kapustovej s hubami, do nej sa v niektorých častiach východného Slovenska pridával paradajkový pretlak a ryža.
Hlavný chod
A aký bol hlavný chod? Ten pozostával najčastejšie z rýb – kapra alebo rybieho filé na rôzne spôsoby. Avšak konzumácia živočíšnych jedál bola podmienená častokrát aj konfesiou. U evanjelikov a.v. bolo napríklad prípustné konzumovať aj mäso a mäsité pokrmy aj počas štedrej večere, u katolíkov sa jedla spomínaná ryba. K tomu sa podával klasický zemiakový šalát alebo len zemiaky.
Koláče a medovníčky
Stoly boli, samozrejme, plné rôznych sladkostí – k najtypickejším koláčom patril kračun a štedrák, ale boli tam aj medovníčky, vanilkové rožteky, linecké pečivo a na východe boli typické aj opekance s tvarohom či s makom. Koláče sa piekli pre všetkých – rodinu, koledníkov, pastierov, služobníctvo ale dokonca aj pre dobytok.
Súčasťou večere na Štedrý deň boli aj alkoholické nápoje, hlavne pálenka, teplá pálenka – hriate alebo domáce víno. Na svoje si prišli aj deti, tým sa varil odvar zo sušeného ovocia.
Štedrovečerná tabuľa na prvý a druhý sviatok vianočný
Na prvý a druhý vianočný sviatok už strava nemusela mať pôstny charakter. A tak sa aj v rímskokatolíckych rodinách podávali mäsité jedlá častokrát už po príchode z polnočnej omše, alebo až ďalší deň ráno. Základom bola mäsová polievka a mäso s rôznymi prílohami, krúpami, strukovinami, kapustou.
Typické boli pred Vianocami zabíjačky, a tak po ďalšie dni boli stoly plné mäsových výrobkov ako jaterníc, klobás, ale našla sa aj huspenina a tlačenka.
Registrujte sa a prihláste na odber ďalších zaujímavých informácií, bezplatných testovaní, súťaží a článkov, týkajúcich sa obdobia materstva, ktoré práve prežívate.
Chcete sa dozvedieť viac alebo sa podeliť o Vaše skúsenosti s inými mamičkami? Pripojte sa do našej uzatvorenej skupinky mamičiek na Facebooku alebo nás sledujte na našom Instagrame.
