Neprimeraná reakcia imunitného systému na alergény trápi stále viac detí a dospelých. Preto sa mnoho budúcich rodičov obáva, že ak sú alergici oni, rovnaký osud čaká aj ich bábätko a onedlho sa uňho prejaví potravinová alergia. Napriek tomu, že niektoré ochorenia sú naozaj dedičné, gény ovplyvňujú naše budúce zdravie na 20 %. Zvyšných 80 % závisí od vonkajších faktorov, ktoré dokážeme vo veľkej miere ovplyvniť.
Potravinová alergia
Z výskumov vyplýva, že alergie postihujú až 30 % detí. V prípade, že ste vy alebo manžel alergik, existuje 30 až 45 % pravdepodobnosť, že alergia sa rozvinie i u dieťatka. Ak trpíte alergiou obaja, riziko vzniku alergie je 70 %. Odborníci sa však zhodujú, že diétnymi opatreniami v prvom roku života dieťatka možno riziko alergie minimalizovať. Rovnako, výlučne dojčenie po dobu minimálne 6 mesiacov pomáha účinne eliminovať riziko vzniku alergie u dieťatka.
Zavádzanie alergénov do stravy
Podľa najnovších poznatkov odkladanie potenciálnych potravinových alergénov pri zavádzaní príkrmov neznižuje riziko rozvoja alergických ochorení. Rovnako, bezdôvodné vyradenie potravín (na ktoré máte alergiu vy či otecko) z detského jedálnička sa nedoporučuje. Dieťatku totiž môžu chýbať niektoré živiny, čo môže viesť k neprospievaniu a chudokrvnosti. Preto vylúčenie určitého jedla vždy najskôr konzultujte s pediatrom. V prípade, že sa u dieťatka potvrdila alergia na určitú potravinu, neznamená to, že by ste mali vyradiť iné alergény, ktoré dieťatku neprekážajú.
U bábätiek mladších ako 1 rok sa najčastejšie prejavuje alergia na mlieko, múku a vaječný bielok.
Ako sa diagnostikuje potravinová alergia?
Ak máte podozrenie, že vaše dieťatko je alergické na určitú potravinu, navštívte pediatra. Ten zváži zdravotný stav dieťatka a v prípade potreby vás odošle do imuno-alergologickej ambulancie. Hoci si mnoho mamičiek myslí, že u malých detí nemožno spoľahlivo diagnostikovať alergiu, nie je to pravda. Krvným vyšetrením, kožným testom či eliminačno-expozičným testom možno alergiu spoľahlivo diagnostikovať aj u dieťatka mladšieho ako 3 roky.
Najčastejšie prejavy potravinovej alergie
- začervenanie, suchá pokožka,
- ekzém na líčkach, ktorý sa postupne môže rozšíriť na celé telíčko, dieťatko svrbí, atopická dermatitída,
- tráviace ťažkosti: hnačka, zápcha, bolesti bruška, zvracanie, nechutenstvo, nepriberanie, krv v stolici,
- nespavosť,
- prejavy astmy, alergická nádcha
Liečba potravinovej alergie
V súčasnosti je za najúčinnejší spôsob liečby potravinovej alergie považovaná eliminačná diéta (vylúčenie všetkých potravín, v ktorých sa alergén nachádza). Vďaka tomu imunitný systém nie je nútený s alergénom bojovať a alergia(5) u dieťatka v priebehu niekoľkých mesiacov (rokov) vymizne.
Pri silnejšej imunitnej reakcii môže lekár vášmu dieťatku predpísať i antihistaminiká. Vo výnimočných prípadoch, kedy hrozí, že sa u dieťatka môže rozvinúť mimoriadne silná alergická reakcia (anafylaktický šok), vám lekár predpíše tiež autoinjektor (injekčné pero s liečivom).
Potravinová alergia na bielkovinu kravského mlieka
Patrí medzi prvé potravinové alergie u nedojčených detí a často sa prejavuje už pred ukončeným 3. mesiacom. Prejavuje sa ekzémom, hnačkami, krvou v stolici či alergickou nádchou. U dojčených bábätiek sa väčšinou diagnostikuje krátko po zavedení výrobkov z kravského mlieka. Dobrou správou je, že vďaka dodržiavaniu diétnych opatrení z nej 90 % drobcov vyrastie do 6. narodenín.
Alergia na bielkovinu kravského mlieka sa často zamieňa za laktózovú intoleranciu. Pravdou však je, že sa jedná o 2 rozdielne diagnózy. Laktóza je mliečny cukor, ktorý sa dá z mlieka odstrániť a vďaka tomu nájdeme v obchodoch veľké množstvo bezlaktózových potravín. Tie však nie sú vhodné pri alergii na mliečnu bielkovinu. Tá sa z mlieka odstrániť nedá a nachádza sa v takmer všetkých potravinách (slané a sladké pečivo, sladkosti, údeniny, cereálie, korenia, polotovary…).
Tip: ak vaše dieťatko trpí alergiou na mliečnu bielkovinu, vyhnite sa tiež koziemu a ovčiemu mlieku. Bábätku ponúknite rastlinné mlieka a produkty z nich.