Jeden večer sa ma manželka opýtala, či by som vedel odporučiť pre jednu jej známu niečo pekné, čo by mohli vidieť na Strednom Slovensku, no podmienka je, že objavovania sa zúčastnia aj malé deti. Som vášnivý cestovateľ, rodený Banskobystričan, skaut a milovník Stredného Slovenska, ktorý rád odovzdá svoje skúsenosti, rady a tipy niekomu, kto má o ne záujem. Sám tvrdím, že dobrodružstvo sa začína zavretím vchodových dverí na svojom dome či byte.
A preto som sa rozhodol, že sa podelím o svoje skúsenosti z návštev rôznych častí a kútov Stredného Slovenska. Zvlášť upozorním na miesta, kde sa dá zažiť dobrodružstvo s deťmi. Bude to môj subjektívny pohlaď, na to vopred upozorňujem a určite sa nájdu čitatelia, ktorí by to napísali inak, či pridali vlastnú skúsenosť. Opakujem, bude to zmes mojich zážitkov a pohľadov na Stredné Slovensko.
Drvivú časť miest som osobne navštívil a to v každom ročnom období, a tak viem zodpovedne povedať, či sa to dá alebo nedá absolvovať s deťmi. Budem sa snažiť poukázať na miesta, ktoré sú možno nie až tak turisticky navštevované, ale spomeniem aj miesta, ktoré sú chronicky známe.
Od severu na juh – od východu na západ
Na úvod len vypichnem pár pekných miest na Strednom Slovensku, a potom sa budem venovať v samostatných článkoch jednotlivým častiam stredného Slovenska.
Stredné Slovensko by som rozdelil do štyroch častí podľa svetových strán. Sever, juh, východ a západ. Je už klišé napísať, že Slovensko je malá, ale veľmi rozmanitá a krásna krajina, avšak táto „klišé“ fráza naozaj platí pre Stredné Slovensko. Stredné Slovensko má všetko, čo potrebujete na to, aby ste zažili dobrodružstvo s deťmi a oni na začiatku školského roka napíšu „o prežitom a zažitom“ krásnu slohovú prácu na tému „Čo som robil cez prázdniny“ (a tým nemám na mysli len tie veľké letné, pozn. autora).
Niekde som čítal, že deťom netreba na výletoch veľa, len ich nechať, nech im pracuje ich fantázia a ukázať im miesta, kde fantázii môžu povoliť uzdu. Tak sa zrazu možno aj z banálneho výletu na hrad môže stať výlet do rozprávky o šmolkoch a vy s deťmi navštívite Gargamelov hrad. Aj takýto zážitok vám vie ponúknuť Stredné Slovensko.
Leto rovná sa langoš
Začal by som top miestami v južnej časti. Leto a juh stredného Slovenska predstavuje pre mňa jednoznačne „Mekka“ langošov, hraničné mesto s Maďarskom na brehu Dunaja. Mesto Štúrovo a v ňom super termálne kúpalisko Vadas Thermal Resort, kde sa deťúrence vyblbnú dosýta na toboganoch, umelých vlnách, šmýkačkách, striekajúcich fontánach a v termálnej vode. Rodičov potešia dostupné ceny v gastro časti, takže deťom bude naozaj ťažké povedať, že už druhá cukrová vata po zmrzline, langoši s kečupom a kukurici je už fakt príliš.
Keď už rodičia budú mať pocit, že deti majú ozaj plné brušká vody z bazénov a všetkého dobrého, môžu opustiť kúpalisko a vybrať sa k Dunaju. Pri brehu našej najširšej rieky deťúrence razom zabudnú na to, že ešte 50 metrov dozadu plakali, že chcú ísť naspäť na kúpalisko. Ohúri ich totiž pohlad na katedrálu Panny Márie a sv. Vojtecha – Ostrihomská bazilika. Monumentálna stavba, ktorá doslova vyráža svojou pompéznosťou dych. Nebudete dlho prehovárať deti, aby ste šli pozrieť na druhú stranu Dunaja. Niekde som čítal, že je to druhá najväčšia bazilika v Európe a wikipédia píše o Ostrihomskej bazilike ako o 18. najväčšej stavbe v rámci EU.
Dostanete sa tam veľmi ľahko – cez most Márie Valérie. Je to naozaj aj na pešo na skok, zvládnu to aj deti aj vo veku štyroch rokov. Spomeniem, že okrem vstupu do vnútra baziliky a iného programu, Ostrihomská bazilika ponúka aj vyhliadkovú prehliadku po streche baziliky, a tak si viete dosýta užiť krásne výhľady aj na južnú časť Stredného Slovenska. Nezabudnite však zobrať deťom pasy, aby ste sa vyhli prípadným nepríjemnostiam.
Kde sa skrýva permoník
Zo Štúrova vedie pekná romantická cesta smerom na územie Hontu, kde sa na jeho severnej hranici nachádza mesto, ktoré je zapísané v knihách UNESCO. Áno, Banská Štiavnica. O tomto kúte by som vedel písať a rozprávať hodiny. No teraz len krátko! Banícke mesto jedno z najfotogenickejších miest Slovenska je pre deti doslova rajom. Stačí povedať deťom, že za každým rohom môžu stretnúť permoníka. Malého škriatka, ktorý pomáhal baníkom pri dobývaní zlata. Verte mi, že to nedá veľa námahy a o deti máte postarané na pár hodín. A keby ste náhodou mali v skupine niekoho unudeného, ktorého nebaví už ani Minecraft, tak vtedy nadišiel čas, vytiahnuť eso z rukáva.
Milý Jožko alebo Anička, nech sa páči, vstúpte do Terra Permonia. Sú iba dve miesta v Európe, kde si môžete užiť podobnú atrakciu. V Belgicku a v Terra Permonia v Banskej Štiavnici. Po vstupe sa ocitnete vo svete, kde si môžete vlastnoručne vyrobiť rôzne zaujímavé predmety, ktoré si môžete odniesť domov ako suvenír z tejto návštevy. Z tohto priestoru budete deti ťahať domov ako z narážacieho autíčka na púti. Veď koho by nebavilo píliť, brúsiť, tlačiť na papier, strihať a pre trochu starších aj zvárať.
A keby náhodou ani to nestačilo a máte doma aj tak unudenca, čo ho nebaví niečo tvoriť, netrápte sa. Určite sa nájde pri hre s elektrickým vláčikom na veľkej makete krajiny s tunelmi a mostami, herňou so spoločenskými hrami, kinosálou alebo hrou s legom. Najhoršie je, že tá atmosféra je prudko nákazlivá a často tam s deťmi tvoria aj ockovia, no a mamičky sú nadšené, že opäť vidia iskričky v očiach svojich manželov.
Tanky, jaskyňa,aj drevený vodný žľab
Ak sa vám podarí opustiť s deťmi Terra Permonia, tak sa dá pokračovať smerom do srdca Stredného Slovenska, a to do Banskej Bystrice. Aj o tejto časti bude samostatný článok, veď bol by hriech niečo nenapísať o meste a jeho okolí, o ktorom legenda hovorí. „Za života v Banskej Bystrici, po smrti v nebi“. Teraz len spomeniem stredoslovenské múzeum SNP s jeho externou expozíciou lietadla, tankov a diel z čias druhej svetovej vojny, ktoré milujú najmä chlapci. Fotka s obrovským nemeckým tigrom (typ nemeckého tanku pozn. autora) bude určite patriť k top fotkám výletu.
Blízko Banskej Bystrice, smerom na horský prechod Šturec, sa nachádza parkovisko Harmaneckej jaskyne, do ktorej sa dostanete po menšom výstupe, avšak ohliadka jaskynných priestorov stojí za to. Keby bola návšteva podzemia málo, tak zbehnite dole na parkovisko a potom sa po značkovanom chodníku vydajte do hôr smerom na vodný žľab Rakytovo. Nepoznám deti, ktoré by nebavilo pozorovať, ako sa spúšťa drevo v drevenom žľabe dole kopcom a to ešte poháňané vodou, ba čo viac, oni si to môžu vyskúšať sami. Verte mi, ťažko sa budete lúčiť s týmto miestom. Pred návštevou tohto pekného miesta sa však treba informovať, či je dostatok vody. Žiaľ, aj toto miesto postihol fenomén s názvom globálne otepľovanie.
Išlo vajce na vandrovku
Stredné Slovensko je aj o horách. Keď sa vrátite naspať na parkovisko Harmaneckej jaskyne a vydáte sa smerom na Liptov, musíte prejsť cez horský priechod Donovaly. Nachádza satu horská obec Donovaly, z ktorej sa stalo veľmi známe horské stredisko v zime aj v lete. Donovaly v zime pozná hádam každý. Miesto ,kde z hotela zlyžujete na zjazdovku alebo k vleku, je už chronicky známe, ale čo sa dá vidieť na Donovaloch v lete? Tak je toho viac než dosť- od bobovej dráhy, cez lezeckú stenu, mestečka povolaní až po rozprávkovú dedinku Habakuky, inšpirovanú zberačom príbehov a rozprávok Pavlom Dobšinským. Deti nebudú dýchať, keď budú pozorovať, ako herci znázorňujú Dobšinského rozprávky, ktoré, ako každá rozprávka, končia šťastným koncom a zvoncom.
Divoké vlny, ľadová zima, v lete aj panoramatický výhľad
Z Donovalov je to na skok do mesta Ružomberok, pri ktorom sa nachádza veľmi pekný a veľký Gino Paradise auqapark Bešeňová. Tu si vody užijete dosýta v každej ročnej dobe. Divoké vlnobitie, chobotnica z toboganov, aj veľký zastrešený detský svet. Ten výskot detí, keď sa obrovská hektolitrová kaďa vyleje na celú pirátsku loď, stojí za to. Keď už budete mať čiarky na prstoch, je čas posunúť sa ďalej, prejsť buď po diaľnici alebo po starej ceste okolo Liptovskej Mary do Liptovského Mikuláša, odtiaľ smerom do Demänovskej doliny, kde prvá zastávka bude riadne studená. Navštívime Demänovskú ľadovú jaskyňu, jednu z dvoch ľadových jaskýň na Slovensku (druhá je Dobšinská ľadová jaskyňa v Slovenskom raji).
Vychladený, ako dobrý ľadový čaj, môžeme pokračovať hlbšie do Demänovskej doliny.Na jej konci sa nachádza horské centrum Jasná, kde za každého ročného obdobia premáva sedačková lanovka na druhý najvyšší vrch Nízkych Tatier Chopok (2024 m.n.m). Z vrcholu Chopku sú za pekného počasia krásne výhľady na Zapadnú – centrálnu časť Vysokých Tatier, na najvyšší bod Nízkych Tatier – Ďumbier a na juh sa dá kochať výhľadmi na kopce Slovenského Rudohoria, či Poľanu. Na území Liptova je množstvo krás – o nich v ďalších článkoch.
Kinedryl, kolovrátok aj kráľ Drozdia brada
Osobne milujem cestu z Liptova cez horský priechod Huty. Tu sa trošku zastavím a k horskému priechodu napíšem len jedno….žblnk… Ockovia, prosím, dobre pripútajte deti do autosedačiek a maminke aj im dajte kinedryl. A potom… brmbrm… môžete si užiť automotošport a zahrať sa na ralley do vrchu. Také serpentíny a 360 stupňové zákruty v takom prostredí nájdete len málokde na Slovensku (konkurovať im môže azda len Dobšinský kopec, kde sa konajú pravidelne preteky do vrchu). Pískajúce gumy, rýchlosť a adrenalín…Nuž, celá posádka bude zelená ako túzové eso, jedine ocko bude mať úsmev od ucha k uchu .
Nevadí, že auto, čo šoféruje, je MPV a nie športový špeciál. A teraz vážne..Hej, hej, vstávaj ocko, bol to len sen. Jazdíme bezpečne, plynule a hlavne rozumne. Máme rodinu, to je to najviac, čo môžeme mať. Radšej si vychutnajme krásne výhľady na Liptov a úžasnú prírodu Západných Tatier.
Z horskej dráhy zvanej Huty sa spustíte do oravskej obce Zuberec, odkiaľ je to len kúsok do skanzenu Múzeum oravskej dediny v Zuberci. Slovensko je známe rôznymi skanzenmi od západu po východ. Tento však je podľa mňa jeden z najromantickejších. Krásne drevenice zasadené do malebnej prírody. Deti tu môžu vidieť veci a predmety, ktoré ani netušia načo slúžili a budú sa čudovať, že kolovrátok nemá dotykový display. Veľa programu a workshopov pre deti aj dospelých podfarbených v dnešnej dobe populárnym folklórom. S tým všetkým v skanzene Múzeum oravskej dediny môžete rátať.
Keď prechádzka po skanzene skončí, tak ocko ponúkne rodine dve varianty. Buď si dáme ockov sen „horskú dráhu Huty“, ktorú tak kvetnato opisoval počas návštevy skanzenu, alebo Oravský hrad. Myslím, že asi každá princezná si vyberie druhú možnosť, aj keby bola chlapcom. Oravský hrad je opäť podľa mňa jeden z najkrajších aj najromantickejších zámkov a hradov na Slovensku (druhý je Bojnický zámok). Tento fakt podčiarkuje aj to, že Oravský hrad je obľúbeným hradom filmárov a deti budú nadšene tlieskať, keď cez Vianoce uvidia v televízore rozprávku Kráľ drozdia brada a spoznajú priestory, kde sa prechádzali len nedávno. Mapa Stredného Slovenska hovorí jasne. Kúsok od Oravského hradu sa nachádza Oravská priehrada, kde by som sa pri letom svetom po Strednom Slovensku zastavil. Viac z tohto kúta na budúce v niektorom z ďalších článkov.
Oblaky, pary, aj vôňa dreva
„Devatenácté století je století páry“ znela známa hláška, ktorá zaznela v kultovom filme československej kinematografie „Marečku, pojdete mi pero“. Táto veta vám bude znieť v hlave, keď navštívite ďalšie krásne miesto, tentoraz na východe Stredného Slovenska. Ak sa raz odvážite objavovať krásy Horehronia, tak určite prvá stopka a topka je obec Chvatimech, odkiaľ sa povozíte na vláčiku ťahanom parnou lokomotívou. Čiernohronská železnička je atrakcia, ktorú deti milujú a verím, že prvá jazda na trati Chvatimech-Čierny Balog- Vydrovo, či Čierny Balog – Dobroč a ďalšie, nebude posledná. Ba čo viac, v stanici Vydrovo sa nachádza krásny lesnícky skanzen, kde sa celá rodina vie zabaviť aj celý deň.
Mesto Brezno je pomyselným hlavným mestom Horehronia. Z neho sa viete vybrať smerom k prameňu rieky Hron pod legendárnou Kráľovou Hoľou, alebo po stopách možno ešte väčšieho zbojníka, ako bol Juraj Jánošík, a to zbojníka Surovca. Do kraja, kde chovajú kone – do národného parku Muránska planina. Opísať tajomné Horehronie, kde sa za každým stromom skrýva partizán z druhej svetovej vojny, kde veríte, že žili zbojníci, miesto, kde sú najkrajšie stromy, pár riadkami ,by bola svätokrádež. Určite o Horehroní napíšem celý článok. Veď uznajte, ukážte mi kraj na Slovensku, ktorý vám vie dať Pokoj v duši.
Princezné, strašidlá a exotické zvery
Princezné, strašidlá a exotické zvery sa stretávajú na západnej hranici Stredného Slovenska. Áno, hornonitrianska oblasť už nepatrí geograficky do oblasti Stredného Slovenska, no pre tento článok si požičiam od kolegov zo Západoslovenského kraja, keďže na pomyselných spoločných hraniciach sa nachádza banícke mesto Prievidza a za humnom mesta Prievidza malé mestečko Bojnice. Bojnice = Bojnický zámok = princezné a strašidlá. Bojnice mám rád, tri roky som doručoval zásielky ako kuriér do tohto kraja a nikdy, ale naozaj nikdy, sa mi pohlaď na Bojnický zámok nezunoval.
Je to známy zámok preslávený festivalom strašidiel, ktorý sa určite raz za život oplatí navštíviť v čase jeho konania. Princezné si prídu tiež na svoje v čase, keď býva ich stretávka. Veď ruku na srdce ockovia, ktorý chlap odmietne svojej dcére stať sa, okrem svadby, na jeden deň princeznou zlatovláskou alebo šípkovou Ruženkou. Stačí poprosiť maminu, ktorá rada vyrobí garderóbu a potom už len hor sa poprechádzať útrobami Bojnického zámku s pocitom, že je ozajstná princezná. A keď sa posadíte k jazierku, v ktorom sa odráža malá kaplnka, tak možno budete mať šťastie a začujete revať leva či škriekať opice. Áno, hneď vedľa zámku sa nachádza bojnická zoologická záhrada.
ZOO, kde určite nájdete okrem iného voliéru dikobraza a v nej jeho ostne. Bude však malá šanca, že ho uvidíte. Hmm. Skôr je šanca, že zacítite jeho „vôňu“. Mnohí vravia, že vo voliére dikobraz nie je a je to len akože, no ja viem od zamestnancov ZOO, že naozaj tam je a žije. Tak držím palce, nech sa vám ukáže, bude to mať rovnakú cenu ako vidieť Lochneskú príšeru v škótskom jazere Loch Ness. V tomto kúte Slovenska myslia na cestovný ruch, a tak kúsok od Bojnického zámku, smerom na obec Šutovce, sa nachádza vyhliadka v korunách stromov. No to už predbieham a myslím na to, čo vám napíšem o Bojniciach a okolí. Takže v Bojniciach s rodinou stráviť celý deň nie je vôbec problém a určite sa aj k tejto vypožičanej časti západného Slovenska rád vrátim v niektorom ďalšom článku.
Záver neznamená koniec
Každý má svoj obľúbený, najčastejšie rodný kraj. Ten môj je Stredné Slovensko. Na úvod som sa vám snažil predstaviť len málo z toho, čo ponúka Stredné Slovensko. Vnímajte to ako také malé predjedlo pred tým, čo príde v ďalších článkoch o už konkrétnych častiach Stredného Slovenska. Takže pre tento raz sa lúčim pozdravom „do objavovania priatelia.“ .
autor: Muro Banskobystrický
Publikováno: 2. 8. 2019
