Verte svojim nenarodeným deťom…

Čakala som jednovaječné dvojčatá s jednou placentou.. Jediné, čoho som sa v tehotenstve obávala boli strie a toho, že strašne priberiem, pretože moje prvé tehotenstvo bola rozpávka a pôrod najkrajší moment v živote..

Je to príbeh o tom, ako som nechcela lekársky pôrod, verila, že je to prirodzená záležitosť, ako bol aj môj prvý pôrod, záležitosť ktorú mám vo svojich rukách jedine ja.. ale ukázalo sa, že nebyť skvelých lekárskych odborníkov v Podolí a ich vedomostí, a tomu, že som im plne dôverovala.. vrátila by som o storočie dozadu a moje deti by boli mŕtve.. vlastne dva krát mŕtve.. takže verte svojim nenarodeným deťom, ale hlavne sebe…

Všetko zmenil utz v 4. mesiaci a ja som prvýkrát počula spojenie “transfúzny syndróm”… je to pliaga, ktorá má 5 stupňov, my sme nedosahovali ani len prvý.. Ale pre istotu nás pozorovali.. Všetko išlo hladko, holky vo mne naberali kontúry budúcich krásnych detí a ja som si stále hovorila, že to, čo so slzami v očiach čítam v tejto skupine, sa nás netýka, že je to mimo nás.. V 6.mesiaci mi behom pár dni nejak príliš rýchlo narástlo brucho, prišli bolesti, tvrdnutie a ja som to pripisovalo tomu, že holky proste “rastú”..

Bolo to rýchle.. Až sa mi to prestalo zdať a išli sme do Podolí, kde sa o nás celé tehotenstvo starali. Po vyšetrení a ultrazvuku som o 20 minút ležala na sále – transfúzny syndróm prešiel prakticky z 0 do 4. stupňa.. v praxi to znamená, že jeden plod určite neprežije, a následne nemusí prežiť ani druhý.. Jeden nemá žiadnu plodovú vodu a druhý sa topí.. Ronja lúpežnička plodovku kradla a Burja bola na suchu a búrila sa proti tomu… Prežili sme to všetky.. 🙂

Ronja sa mesiac spamätávala z hydropsu v brušnej dutine a na mozgu, srdce nezvládalo odpumpovať toľko tekutiny.. Po mesiaci, v 29. tt ju lekári označili za prírodný úkaz, keď sa toho zbavila a ja som začala počítať dni, aby sme vydržali aspoň do 34. tt… V 29+3 prišli nečakane kontrakcie, odlúčila sa mi placenta a moje dračice sa narodili.. Keď som ležala na stole pri cisárskom, hovorila som si len jediné – Nech počujem plač! A ešte jeden! Prosím..! …plakali obe.

Poradie: 0 / 0
vstúpiť do galérie

Tie týždne potom mnohí dôverne poznáme.. Z našich detí, ktoré ležia v tých divných sarkofágoch a pripomínajú malé mačiatka postupne ubúdajú hadičky, radujeme sa, že už nemusia mať transfúziu a každý mililiter mlieka naviac je zázrak. Každý ďalší deň je zázrak… Svet sa otočí. Dezinfekciou vonia všetko, čo na sebe nosím a pípanie prístrojov počujem všade.. Trvalo to skoro dva mesiace, kým sa zaplnili postieľky doma.. Zo stresu som prišla o mlieko.. chvíľu na to aj o muža, ktorý to celé nezvládol.. Agáta a Matilda, Ronja a Burja. Dnes majú 3 mesiace a každá 5 kg… Dva nové životy, dve malé “Ženy”, ktoré mali už dvakrát zomrieť a zvládli to ľavou zadnou, tie proste vedia “ako sa má žiť”…. :))))

PS: ..každej mame tu prajem vidieť faldíky na stehnách svojho dieťaťa.. 🙂

Poradie: 0 / 0
vstúpiť do galérie

Update: Dievčatá už dnes majú viac ako rok a sú úžasné…

Mamička Katarína

Zdieľajte

Prihlásenie

Na tejto webstránke používame súbory cookie, aby sme vám poskytli najrelevantnejší zážitok pri najbližších návštevách a to tak, že si zapamätáme, čo vás zaujíma. Kliknutím na „súhlasím s použitím všetkých cookies“ vyjadrujete súhlas s použitím všetkých súborov cookies. Pomocou nastavenia môžete poskytnúť aj kontrolovaný súhlas, alebo zakázať použitie cookies, okrem nevyhnutných.

povoliť všetky cookies Nastaviť cookies

Nižšie nájdete kategórie cookies, používané na našich webstránkach. Môžete ich povoliť, alebo zakázať. Funkčné cookies nie je možné zakázať, pretože sú nutné pre bezproblémový chod webu. Vaše nastavenie cookies môžete v budúcnosti zmeniť pomocou odkazu v pätičke webstránky.

Zavřít

Ukladám zmeny Odosielam
Uložené Hotovo
Došlo k chybe Došlo k chybe